Mapa stránky Press Kontakt YouTube Facebook

O nás

Na potrebu uchovávania a ochrany pamiatok technickej vyspelosti na Slovensku upozorňoval už ndrej Kmeť - nestor slovenského múzejníctva. Profil múzea sa formoval od vydania dočasného štatútu Technického múzea v roku 1947, prvé expozície v Košiciach boli verejnosti sprístupnené o rok neskôr. V roku 1983 bolo múzeum premenované na Slovenské technické múzeum. Zriadenie technického múzea sa ukázalo ako plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatsvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve sa Slovensko do konca 18. storočia radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske štáty. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovať a dokumentovať technické tradície. V roku 2012 si Slovenské technické múzeum pripomína 65. výročie svojho vzniku.

Zameranie múzea
Slovenské technické múzeum ako jediné múzeum technického zamerania na území Slovenska poskytuje komplexný pohľad do histórie a tradícií vedy a techniky. Ako hlavné centrum múzejnej dokumentácie spravuje bohatý zbierkový fond, iniciuje starostlivosť o vybrané technické pamiatky in situ na území celého Slovenska, poskytuje odbornú pomoc pri ich záchrane a obnove. Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností na rozvoji svetovej vedy a techniky.

V rozsiahlom zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, umelecké kováčstvo, hodinárstvo, strojárstvo, energetika, kancelárske stroje, textilné stroje, polygrafia, elektrotechnika, geodézia a kartografia, fotografická a kinematografická technika, doprava /železničná a automobilová/, letectvo. Vedecké odbory reprezentujú zbierkové fondy historickej prístrojovej techniky z fyziky, chémie a astronómie.
Množstvo originálnych exponátov je prezentované v expozíciách a vystavených súboroch zbierok. Múzeum počas svojej 65-ročnej existencie zhromaždilo viac ako 33 000 kusov zbierkových predmetov, mnohé z nich predstavujú nenahraditeľné hodnoty.
STM spravuje aj nehnuteľné technické pamiatky, napr. Solivar v Prešove, vysokú pec Karol vo Vlachove, hámor v Medzeve. V roku 1992 vzniklo samostatné detašované pracovisko Slovenského technického múzea v Bratislave, ktoré je zamerané na múzejnú dokumentáciu a prezentáciu cestnej a železničnej dopravy na Slovensku. Od roku 2001, už ako Múzeum dopravy, má vlastné expozičné priestory v budove prvej stanice bratislavskej parostrojnej železnice a priľahlých skladoch na Šancovej ul. v Bratislave. V roku 2002 STM vďaka bohatej zbierke leteckých motorov a leteckej prístrojovej techniky, ako aj podpore nadšencov histórie letectva, zriadilo Múzeum letectva - symbolicky v lokalite medzinárodneho Letiska Košice. Vďaka neutíchajúcej inicatíve priateľov múzea, ako aj nasadenia pracovníkov STM sa toto múzeum neustále dynamicky rozvíja a dnes návštevníkom ponúka stretnutie s históriou letectva v štyroch ucelených expozíciách a unikátnej Galérie lietadiel.
V súčasnosti má Slovenské technické múzeum 6 pobočiek, okrem Múzea dopravy, Múzea letectva, NKP Solivar v Prešove, sú celoročne prevádzkované aj Múzeum J. M. Petzvala v Spišskej Belej, Kaštieľ v Budimíre, Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve.
V roku 2012  STM sprístupnilo vysunutú expozíciu História baníctva na Spiši v novovybudovanom Multifunkčnom energeticko-baníckom centre v Spišskej Novej Vsi.

Zbierkový fond
Budovanie zbierkového fondu je jednou z rozhodujúcich aktivít každého múzea. Slovenské technické múzeum zhromažďuje, vedeckými metódami spracúva, vyhodnocuje, odborne spravuje i ochraňuje, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné dokumenty o vývoji techniky a exaktných vied v Slovenskej republike.
V súčasnom období má múzeum vo svojej správe viac ako tridsaťtritisíc zbierkových predmetov (uložených v depozitároch a inštalovaných v expozíciách) nasledovného tematického zamerania:

Baníctvo: banské stroje, nástroje, prístroje, banícke pomôcky, banské svietidlá

Hutníctvo: hutnícka prístrojová technika, písomná i obrazová dokumentácia, historické i súčasné výrobky, prehľad technologických postupov, výrobné zariadenia i nástroje

Kováčstvo: umelecky kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, predmety dokumentujúce kováčsku výrobu, kováčske nástroje

Strojárstvo: všeobecné strojárstvo, energetické stroje, textilné a polygrafické stroje

Letectvo: prostriedky leteckej dopravy, letecké motory a letecká prístrojová technika

Doprava: dopravné zariadenia železničné a cestné, ale aj signálna a oznamovacia technika

Kancelárske stroje: osobitá a ucelená kolekcia písacích strojov

Hodinárstvo: hodiny rôzneho druhu, špeciálne typy hodín (pedometre, chronometre), hodinové stroje vreckových i vežových hodín, nástroje a zariadenia používané v hodinárskych dielňach, súčiastky používané v hodinárskej praxi

Geodézia a kartografia: nivelačné prístroje, tachymetre, teodolity, výškomery, meračské pomôcky, kartografické mapové diela, prístroje a pomôcky používané pri tvorbe máp

Fotografická a kinematografická technika: historické fotografické prístroje, filmové kamery, projektory, fotografické pomôcky, novšia fotografická a kinematografická technika

Priemyselný dizajn: spotrebné strojárske výrobky, osvetľovacia technika, dizajnérske modely, návrhy a dokumentácie, autorské modely - náčrty, návrhy, štúdie, projekty 

Elektrotechnika: telekomunikačná technika (po vedeniach telefón a telegraf), rádiotechnika, televízia a elektrotechnické meracie prístroje, výrobky spotrebnej elektrotechniky

Fyzika: súbory elektrík, mikroskopov, galvanometrov, ďalekohľadov, váh a závaží, dĺžkových meradiel a meteorologických prístrojov

Astronómia: najmä pozorovacia technika využívaná pri astronomických pozorovaniach a meraniach, ale aj modely slnečnej sústavy, knižné publikácie

Chémia: súbory pomôcok, prístrojov a zariadení, ktoré podávajú prierez vývojom laboratórnych operácií a chemických analytických metód

História budovy
Budova na Hlavnej ulici v Košiciach - sídlo Slovenského technického múzea, je architektonickou dominantou severnej časti pamiatkovej rezervácie mesta Košíc. Stojí na mieste štyroch gotických meštianskych domov z 13. stor., v 18. stor. prestavovaných v štýle tereziánskeho klasicizujúceho baroka. Od r. 1654 bol tento dom tradičným sídlom najvyšších uhorských vojenských hodnostárov pri ich pobyte v Košiciach, odvtedy sa komplexu vžil názov Dom hornouhorského kapitanátu alebo Rákociho palác.