Solivar v Prešove

Solivar pri Prešove, národná kultúrna pamiatka patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. stor. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne / rezervoáre soľanky /, huta , varňa , sklad soli / komory /, kováčske dielne a klopačka / turňa /. Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovať za najstaršie.

Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy ( prvá v r.1807, druhá v r. 1844). Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 - 7 hl. Solivarský gápeľ bol jed-ným z najväčších v strednej Európe. Zásobní-ky na uskladnenie vy-ťaženej soľanky boli postavené v r. 1815. Na kamenných podstav-coch je osem drevených nádrží s obsahom 1320 hl, celkom 10560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou stre-chou, konštrukčne prispôsobené teré-nu. Do zásobníkov bola so-ľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu

četerne, sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy. Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Na prelome 18. a 19. stor. boli postavené dve varne František a Ferdinand ( zbúrané v r. 1931 ). Varňa František sa nám nezachovala v pôvodnej podobe, pri požiari v r.1819 zhorela do tla. Soľanka sa

vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24.hod. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodi-nách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18. mája 1986. Zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia kro-vu. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez príslušného technického zariadenia a základného inventára. Pre úplnosť spomenieme turňu - zvo-nicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Postavená je na návrší - obvale. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti ( živelné pohromy ). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej voj-ne. Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologic-kých a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. V roku 2001 Slovenské technické múzeum sprístupnilo v objektoch varne soli expozíciu s názvom DEJINY ŤAŽBY A VÝROBY SOLI V SOLIVARE.

DR. ŠTEFAN BUTKOVIČVýstava o živote a diele zakladateľa technického múzea a priekopníka technického múzejníctva na Slovensku pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

SOĽNÁ JASKYŇA Terapia svetlom a zvukom v atmosfére soľného vnútra. Napomáha liečeniu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.

Otvorené:

Letná prevádzka

apríl - október

Pondelok ZATVORENÉ

Utorok - Sobota 9.00 - 17.00

Nedeľa ZATVORENÉ

Vstupy do múzea: 9.00, 10.30, 12.30, 14.00, 15.30

Zimná prevádzka

november - marec

Pondelok ZATVORENÉ

Utorok - Sobota 8.00 - 16.00

Nedeľa ZATVORENÉ