Domov  /  Pobočky  /  Sídelná budova v Košiciach  /  Expozície

Sídelná budova v Košiciach

 

Priamo v expozícií si môžete interaktívne vyskúšať rad ďalekohľadov pri pozorovaní veže a objektov mesta. Uvidíte ďalekohľad z pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo prístrojovej techniky a tiež unikátny kontajner na prepeličie vajcia, používané pri pokusoch SAV počas pobytu Ivana Bellu na vesmírnej stanici Mir.

Je len málo vedných odborov, ktoré preslávili Slovensko vo svete tak, ako astronómia. Expozícia dokumentuje celosvetovú históriu a vývoj pozorovacej techniky v astronómii. Vznik a vývoj najdôležitejšieho prístroja v astronómii – ďalekohľadu. Predstavuje rôzne druhy astronomických a meracích a prístrojov, ako sú slnečné hodiny, armilárne sféry, hviezdne glóbusy, telúria, planetária, mapy hviezdnej oblohy. Expozícia vďaka modernejším prístrojom ako je model parabolickej antény, kozmického inkubátora nám dáva možnosť nahliadnuť aj do ďalšieho vývoja v astronómii.

Prvá časť expozície je venovaná dejinám astronómie na území dnešného Slovenska. Pôsobili tu významní zahraniční astronómovia a učenci. Na Academii Istropolitane v Bratislave učil J. Müller-Regiomontanus, M. Bylica a tiež spolupracovník M. Kopernika - G. J. Rheticus, ktorý k nám priniesol Kopernikov rukopis knihy „O pohyboch nebeských telies“. Na Banskej akadémií v Banskej Štiavnici pôsobil Ch. Doppler.
Autorom prvého astronomického spisu na Slovensku s názvom „Tractatus de cometa“ (1578) bol J. Pribicer. Prvým popularizátorom Kopernikovho učenia na Slovensku bol D. Fröhlich z Kežmarku. V 17. – 18. storočí sa učila astronómia na jezuitských univerzitách v Trnave a v Košiciach (M. Szentiványi, J. B. Horváth, Fr. B. Kéri, Fr. Weiss).
Prvá hvezdáreň v Uhorsku bola založená v 17. storočí v Prešove. V Hurbanove postavil hvezdáreň M. Konkoly-Thege (1871). Vysokohorské observatóriá vznikli na Skalnatom Plese (1943) a na Lomnickom štíte (1962). Osem kráterov na povrchu Mesiaca nesie meno astronómov spojených s históriou astronómie na Slovensku: J. J. Müller-Regiomontanus, E. Chladni, M. Hell, J. A. Segner, J. M. Petzval, M. Loevy, Fr. X. Zach a A. Bečvář.
Druhá časť expozície sa venuje prístrojovej technike v astronómii a prezentuje vzácne slnečné hodiny, armilárnu sféru, astroláb, sextant, glóbus hviezdnej oblohy, telúrium. Návštevníci majú k dispozícii aj kolekciu ďalekohľadov, ktorými si môžu priblížiť veže a zaujímavosti okolitých budov.

Na excelentnom pracovisku vybavenom projekčným planetáriom od spoločnosti Zeiss Jena sa vydáte na dobrodružnú cestu vesmírom. Objavíte fungovanie slnečnej sústavy. V interakcii s lektorom sa dozviete zaujímavosti o planétach a galaxiách. Spoznáte mytologické príbehy hviezd zimnej i letnej oblohy.

Pracovisko je prístrojovo vybavené unikátnym planetáriom typu ZKP-II, ktoré je vyrobené spoločnosťou Zeiss Jena. Má dve projekčné hlavy, ktoré demonštrujú pohľad na nočnú oblohu zo severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť objekty viditeľné na oblohe voľným okom – približne 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu.
V projekčnej sále planetária je možné realizovať programy populárno-vedecké aj hudobno-relaxačné.

Program Letná nočná obloha (júl - august – september) je určený pre všetky vekové kategórie. Je doplnený o mytologické príbehy hrdinov, ktorých obrazce môžeme nájsť na aktuálnej nočnej oblohe (súhvezdia: Delfín, Orol, Labuť, Androméda, Pegas, Perzeus).

Planetárium, ako prvé a jediné na Slovensku, bolo sprístupnené pre návštevníkov už v roku 1975.

Pred vstupom do planetária si prosím vypnite mobilné telefóny. Prehliadka je vhodná pre návštevníkov od 4 rokov. Spustenie planetária je limitované minimálne piatimi návštevníkmi. Maximálna kapacita je 40 návštevníkov. Návštevu planetária si prosím vopred rezervujte.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175

Expozícia v podzemí múzea je dielom významného akademického sochára Arpáda Račka. Je unikátne konštruovaná z ťažených hornín. Návštevníkov zaujmú reálne vystužené štôlne s diorámami čielb. Skutočným prekvapením sú najmä banské stroje: lyžicový nakladač NL 12 z roku 1958, vŕtací voz Manda, funkčný škrabákový vrátok, jednoramenný vŕtací stroj výrobcu Salzgitter Maschinen AG z roku 1957 i banské vozíky. Návštevníci v podzemí zažijú i pracovný hluk hrabľového dopravníka z roku 1957.

V podzemí múzea vybudovaná Banícka expozícia bola projektovaná ako skutočné banské prostredie. Vstupné portály, nesúce mená osobností tradície štiavnického baníctva: Jozef Karol HELL (1713 ‒ 1789) a Krištof Traugott DELIUS (1728 ‒ 1779), symbolizujú ústia banských štôlní. Vstupný priestor expozície je venovaný problematike osvetľovania podpovrchových baní a najstarším pracovným nástrojom na rozpojovanie horniny a jej vynášanie na zemský povrch. Svetelná mapa zobrazuje lokality hlbinnej ťažby rúd, nerúd, uhlia, ropy a plynu na Slovensku.
Návštevník sa v expozícii zoznámi s rôznymi druhmi zabezpečenia podzemných baní pred zavalením, ako aj funkciou a činnosťou strojov pre základné pracovné operácie: vŕtacie a trhacie práce, nakladanie a odťažbu. Autori expozície neopomenuli ani problém odvetrávania podzemných baní. Originálnu atmosféru umocňujú vzorky úžitkových nerastov z ložísk Spišsko-gemerského rudohoria vložené do čelieb imitovaných banských štôlní.
V úvode podzemnej časti expozície je znázornený stenový porub dobývania mangánovej rudy v lokalite Kišovce – Švábovce. Nasleduje štôlňa s drevenou výstužou zakončená čelbou s mineralogickým zložením ložiska medenej rudy v Slovinkách a lyžicovým nakladačom NL 12 z roku 1958. Ďalšie banské dielo je zabezpečené oceľovou výstužou TH (Toussaint ‒ Heintzmann), čelba je zostavená z magnezito-dolomitických karbonátov ložiska pri Košiciach, inštalovaný je tu vŕtací voz Manda, pokusne nasadzovaný v 50. rokoch 20. storočia.
V ďalšom porube osadenom magnezitom je prezentovaná problematika základnej mechanizácie odťažby narúbanej horniny. Inštalovaný škrabákový vrátok je návštevníkom predvádzaný vo funkčnom stave. Pracovnú atmosféru banského prostredia približuje aj spúšťanie hrabľového dopravníka z roku 1957. Okrem neho sú k tematike horizontálnej dopravy prezentované originály základných vývojových typov banských vozíkov.
Čelbu poslednej štôlne tvorí pestrá skladba minerálov zo železorudného ložiska Rudňany. Zo strojového vybavenia je tu jednoramenný vŕtací stroj, výrobok firmy Salzgitter Maschinen AG z roku 1957, ktorý bol okrem banských prác využívaný aj v kameňolomoch a pri razení tunelov.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

 

Očarí vás množstvo modelov parných vodných i spaľovacích motorov, plynových, parných i vodných turbín. Dynamicky, v pohybe sa predvádzajú funkčné modely parných strojov poháňaných stlačeným vzduchom. Uvidíte model Wattovho parného stroja, dynamický model parnej lokomotívy, Lenoirov spaľovací motor, či unikátny rez pohyblivej Kaplanovej turbíny.

Expozícia bola reinštalovaná v roku 2009 pri príležitosti 150. výročia narodenia významného vedca svetového mena Aurela Stodolu, tvorcu teórie a konštrukcie parných a plynových turbín. Časť expozície je venovaná jeho životu a dielu, najmä pôsobeniu Aurela Stodolu v univerzitnom prostredí vo Švajčiarsku.
Expozícia je členená na parné motory, vodné motory a spaľovacie motory, niektoré sú predvádzané návštevníkom v pohybe, poháňané stlačeným vzduchom alebo elektromotorom. V časti parných motorov je priblížený vývoj využitia sily vodnej pary a parných strojov. Model Wattovho parného stroja dokumentuje prenos posuvného pohybu vahadlami, ako u tzv. ohňových strojov používaných na čerpanie vody v baniach. Uplatnenie zdokonaleného parného motora v železničnej doprave prezentuje dynamický model parnej lokomotívy a aj model rozvodu pary s parným valcom. Parný stroj z roku 1912 v spojení s čerpadlom bol získaný z cukrovaru v Trebišove.
Obdiv si zaslúžia vzácne dynamické modely parných strojov. Cenným exponátom je kompletné strojové zariadenie pozostávajúce z dvojvalcového stojatého piestového parného stroja, dynama a rozvodnej dosky s prístrojmi z roku 1902 z cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Unikátom je model Lenoirovho spaľovacieho motora, a tiež aj jednovalcový ležatý plynový motor z konca 19. storočia, vyrobený firmou Lange a Wolf vo Viedni.
V expozícii vodných motorov je dominantou vodná elektráreň z roku 1956 s Kaplanovou turbínou. Zbierku turbín dopĺňajú stroje košického výrobcu turbín Karola Poledniaka: Peltonova turbína (1931) a Francisova turbína (1938).
V exteriéri múzea upúta svojim tvarom Francisova špirálová turbína. Unikátom je piestový vodný motor s výkyvným valcom z roku 1871.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 2451 175

 

Prezentuje unikáty oznamovacej elektrotechniky: Svetoznámy Morseov rycí telegraf, prvý Hughesov telegraf či modely Murgašových patentov. K unikátom patria prototypy Bellových telefónnych prístrojov i elektrónkové rádia zn. Standard a Philips. Zaujmú vás jedinečné Edisonove fonografy, gramofón značky Polyphone, drôtofón značky Webster a množstvo ďalších exponátov.

Expozícia oznamovacej elektrotechniky je prezentovaná v niekoľkých kompaktných častiach. Prvá časť je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ, Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého telegrafu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po ďalekopisnú techniku a telefaxy. Z kolekcie 45 exponátov zaujmú: Morseov rycí telegraf z roku 1882, farbopisné telegrafné prístroje, ďalekopisný stroj Lorenz LD 15, zapisovač zn. Hell T 12 Siemens, Creedov páskový ďalekopis a ďalekopisná technika (40. a 50. roky 20. stor.).
Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie. Vystavený je model konštrukcie 60 m vysokej antény a vysielacej stanice vo Wilkes-Barre (Pensylvánia, USA), modely Murgašových patentov z rokov 1904 – 1911 i faksimile jeho patentov.
Návštevník v expozícii obdivuje historicky cenné telefónne prístroje, prototypy prvých Bellových telefónnych prístrojov, stolné telefóny s induktorom zn. Ericson et Co. (1892) a tiež zn. Deckert a Homolka. Z dobových luxusných telefónov upúta najmä vzácny batériový telefón, tzv. „ministerský telefón“, z roku 1909. Zastúpené sú telefóny domáce, riaditeľské, konferenčné, vojenské, poľné i priemyselné. Vystavená je dobová drevená manuálna 16-klapková telefónna ústredňa z konca 19. stor., ako aj dynamická pobočková automatická telefónna ústredňa USH 60 pre 5 štátnych a 100 pobočných liniek.
Témou druhej časti expozície je záznam a reprodukcia zvuku a obrazu. Dokumentovaný je tu vývoj od elektrónok cez tranzistory až po integrované obvody. Z historických rádioprijímačov majú zastúpenie dva prístroje zo začiatku 20. stor., elektrónkové rádio zn. Standard a rádioprijímač zn. Philips. Zachytený je tu vývoj od počiatkov mechanického záznamu zvuku cez elektromagnetické zvukové zariadenia až po magnetický záznam zvuku a obrazu. Zastúpené sú Edisonove fonografy, obdivujeme prístroj zn. Columbia (1897), fonograf zn. Kinetophone, Excelsior phonograph, Edisonove fóliové fonografy s ručným pohonom, fonografický diktafón kombinovaný s prenoskou na nožné ovládanie a fóliové valčeky patriace týmto fonografom. Z najvzácnejších exponátov upútajú pozornosť mechanický stolný gramofón zn. Polyphone (1904 – 1910) i predchodca magnetofónu – drôtofón zn. Webster (1935 – 1945).

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

V historickej časti expozície sa zoznámite s históriu hutníctva a jej hlavnými vývojovými etapami od praveku až po 18. storočie. Zdôraznené sú tu objavy v železiarstve, výrobe neželezných kovov, zlievarenstve i v tvárnení kovov a významné medzníky vo vývoji hutníctva na Slovensku. Zaujme vás aj hámornícka výroba, silne spojená s regiónom Slovenska. Môžete sa dotknúť vzácnych bronzových dverí z roku 1580.


Obsahový zámer historickej časti expozície je členený od praveku do piatich tematických celkov: Metalurgia medi, Metalurgia farebných kovov, Zvonolejárstvo, Metalurgia železa a Hámornícka výroba. V expozícii návštevníka zaujme model tzv. slovenskej pece, ktorý poukazuje na významné obdobie v železiarskej technike v 14. storočí, kedy sa začali zavádzať pece spolu s hámrami v dolinách Spišsko-gemerského rudohoria s využitím vodných kolies na pohon dúchadiel a kladív. Prezentované sú stáročné tradície zlievarenstva bronzu na Slovensku s významnými stredovekými centrami odlievania zvonov a prezentácia košickej zvonolejárne bratov Buchnerovcov. Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zastáva Nižný Medzev, kde sa po stáročia vyrábalo poľnohospodárske náradie, čo prezentuje v expozícii i model dvojohniskového hámra s kladivom a vodným kolesom.
Pozornosť návštevníka v expozícii upúta jeden z najvzácnejších exponátov – bronzové renesančné dvere z roku 1580. Sú unikátnou ukážkou umeleckého odlievania z bronzu. Jednokrídlové dvere v renesančnom štýle, zdobené motívmi zo slávností boha Dionýza s latinským nápisom: „Claudite iat rivos sat prata liberunt Anno MDLXXX“. Unikátnosť exponátu umocňuje skutočnosť, že bronzové dvere boli odlievané vcelku.

Ohromí vás historický vývoj dejín metalurgie v 19. a 20. storočí aj v kontexte priemyselnej revolúcie, technické novinky v železiarstve, významné osobnosti v histórii slovenského hutníctva a pamiatky železiarskej výroby a techniky v teréne. Pochopíte proces výroby železa v ukážkovom predvedení na unikátnom modeli vysokej pece. Na elektronickom modeli spoznáte výrobný program hutníckeho kombinátu.

Expozícia návštevníkom predstavuje tematické celky: Hutníctvo železa v procese priemyselnej revolúcie 1830 – 1880, technické novinky v železiarstve v období priemyselnej revolúcie, hutníctvo železa na Slovensku v procese priemyselnej revolúcie, hutníctvo železa v rokoch 1880 – 1918, neskôr v rozmedzí rokov 1918 – 1945, i v rokoch 1945 – 2005. Návštevník sa oboznámi s výrobou ferozliatin, výrobou neželezných kovov, s významnými osobnosťami v histórii slovenského hutníctva, ako aj s pamiatkami železiarskej výroby a techniky v teréne. Územie dnešného Slovenska bolo hlavnou železiarskou oblasťou Uhorska. Najviac hút bolo v Gemerskej župe, v Abaujskej a Spišskej župe. K najvýznamnejším železiarskym podnikom patrili Erárne železiarne, Coburgovské železiarne, Muránska únia, Rimavská koalícia, Concordia Štítnik, Andrássyovci a Csákyovci a štátny železiarsky podnik v Hronci. Expozícia prezentuje aj dejiny výroby neželezných kovov na Slovensku: výrobu zlata, striebra, medi, hliníka, niklu, olova, ortuti, mangánu... Pozornosť je venovaná priekopníkom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského železiarstva. Z hmotných exponátov v expozícii zaujme dúchadlo z roku 1717, nástroje zo zlievarní a valcovní. Návštevníka osloví i unikátny model vysokej pece, ako aj model výrobného programu hutníckeho kombinátu.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175

V podbrání múzea sú vystavené kované predmety úžitkového i umeleckého charakteru. Znalosť a zručnosť pri spracovaní železa boli v minulosti meradlom vyspelosti i bohatstva spoločnosti. Na kolekcii vyše 100 exponátov je možné obdivovať remeselnú zručnosť spojenú so slohovými vplyvmi a tvorivým technickým myslením majstrov kováčov.

Z obdobia románského slohu sa zachovalo veľmi málo pamiatok. Umelecky kované železo dosiahlo veľký rozkvet v období gotiky (12. až 15. storočie). Vzácnou ukážkou sú kované gotické dvere z leleského kláštora. Renesanciu reprezentujú kované dvere s charakteristickým renesančným ornamentom a pôvodným zámkom, svetlíková mreža. Vzory renesančného obdobia boli pomaly vytláčené, začalo nové obdobie barok (16. až 18. storočie). Pozornosť návštěvníka upúta kovaný ozdobný štylizovaný výjav - dubový strom s hadom, symbolizujúci biblický motív hriechu, z prelomu 16. a 17. storočia. Vystavené sú detaily mreží, vývesné štíty so znakmi jednotlivých cechov, náhrobné kríže. Na stenách sú umiestnené predmety ďalšieho dekorativne hravého štýlu – rokoka ako aj neskoršieho klasicizmu. Najbohatšie je zastúpené obdobie secesie. Zo súboru asi dvadsiatich secesných kovaných ornamentov, mreží, zámkov, vynikajú dva funkčné kované lustre, z nich jeden pochádza z košickej dielne bratov Buchnerovcov. Dokonalé prevedenie novodobého umenia dokumentuje mreža kováča Jozefa Lačného z Košíc, zdobená ornamentálnymi vzormi rôznych slohových období.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175

 

Expozícia ponúka bohatú kolekciu pamiatok remeselnej zručnosti a umenia majstrov kovospracujúcich remesiel. Prezentované sú liatinové kachle, šijacie stroje, žehličky, váhy a závažia, truhlice, mlynčeky, zvonce... Zdokumentovaná je činnosť umeleckého zámočníka, kováča a zvonolejára. Zaujme vás i unikátny kovaný hodinový stroj z veže Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Baníctvo a hutníctvo na území Slovenska dosiahlo vrchol vo svetovom meradle v 18. storočí. Technický pokrok ovplyvňovala najmä Banskoštiavnická akadémia (1763). Výnimočný význam tejto prvej technickej vysokej školy je v expozícii prezentovaný napr. prospechovými medailami, laboratórnymi nástrojmi, pomôckami používanými pri skúšaní rúd a kovov a vzácnou banícko-hutníckou príručkou z roku 1775.
Na báze rozvinutej hutníckej výroby sa rozvíjali aj kovospracujúce remeslá, tie sa začali združovať do cechov od druhej polovice 14. storočia, čo dokazujú i štatúty, cechové listiny a cechové pečate. Najstarším a najrozšírenejším bolo kováčstvo, ktoré sa postupne vyšpecifikovalo do samostatných remesiel, napr.: zámočníctvo, nožiarstvo, zlatníctvo, zvonolejárstvo, podkúvačstvo, ihlárstvo a iné. V expozícii sú zastúpené úžitkové predmety: liatinové kachle, šijacie stroje, žehličky, váhy a závažia, truhlice, mlynčeky, zvonce... Dokumentovaná je aj činnosť umeleckého zámočníka, kováča a zvonolejára Alexandra Buchnera, majiteľa prvého železospracujúceho podniku založeného v roku 1899 v Košiciach. V expozícii sú prezentované majstrovské výrobky z jeho dielní ako je kovaný príborník, vývesné firemné štíty v podobe drakov, zvonolejárske šablóny. Figurálne a zvieracie plastiky sú dielom košického kováča Gabriela Nemčíka, predstavujú súčasnú umelecko-remeselnú tvorbu s použitím tradičnej kováčskej techniky. Návštevníka zaujme plastika justície s atribútmi symbolizujúcimi spravodlivosť a trest, drevorezba stolíka s motívmi kováčov a banských „permoníkov“, kovaný hodinový stroj z veže Dómu sv. Alžbety v Košiciach z roku 1840.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175

 

V interaktívnej sieni elektrických výbojov sa stanete vodiacim článkom elektrostatiky. Prostredníctvom svetelných dynamických ukážok a elektrostatických pokusov sa aktívne zoznámite s ochranou pred nebezpečným napätím z reálnych transformátorov, induktorov a generátorov. Objavíte, ako prebieha zásah bleskom v podobe Lichtenbergových obrazcov a v reálnej Faradayovej klietke zažije nefalšovaný výboj z Teslovho transformátora.

Zbierkové predmety dokumentujúce vývoj elektrotechniky boli vystavované prevažne v stálej expozícii prezentujúcej oznamovaciu elektrotechniku. Ohlasy návštevníkov na prehliadky statických exponátov podnietili Slovenské technické múzeum vytvoriť dynamickú a interaktívnu Sieň elektrických výbojov. Demonštračné ukážky vypovedajú o javoch elektrostatiky a o technike vysokých napätí. Okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, sú tu predvádzané až 80 cm dlhé iskrové výboje – umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky.
Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej funkcie – dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Sieň elektrických výbojov tak prináša jedinečnú možnosť zoznámiť sa s elektrostatikou a technikou vysokých napätí prostredníctvom dynamických ukážok a pokusov, v niektorých prípadoch aj s interaktívnym prístupom návštevníkov.
Okrem informácií o vynálezcoch v oblasti elektrotechniky a elektroenergetiky, sa tvorcovia expozície snažia návštevníkom prostredníctvom funkčných dynamických exponátov umožniť aj priame stretnutie s fenoménom elektriny. V chronologickom slede ide o elektrostatické generátory, rôzne typy Teslových transformátorov, Ruhmkorffov induktor, Van de Graaffov generátor, Marxov generátor, Cockroft-Waltonov generátor a iné. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka pri exponáte Jacobov rebrík alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére – Lichtenbergove obrazce.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

Pred prehliadkou si prosím vypnite mobilné telefóny, fotoaparáty a elektrické zariadenia. Elektrostatický náboj ich môže znehodnotiť. Prehliadka nie je vhodná pre návštevníkov s kardiostimulátorom, načúvacím prístrojom, poruchami srdcového rytmu či úzkosťou. Je vhodná pre návštevníkov od 8 rokov. Spustenie siene je limitované minimálne piatimi návštevníkmi. Maximálna kapacita je 30 návštevníkov. Návštevu siene si prosím vopred rezervujte.

V atraktívnom prostredí sa interaktívnym, hravým a zábavným spôsobom oboznámite s fyzikálnymi, mechanickými, optickými a elektrotechnickými javmi. V tejto časti múzeá je dotýkanie sa exponátov nevyhnutnosťou. Nájdete tu optické klamy, 3D a 2D ilúzie, hlavolamy, akustické a elektrické zariadenia, merania postrehu... Vedu, techniku a prírodné vedy tu popularizujeme hravou, pútavou a živou formou.

Poslaním Vedecko-technického centra pre deti a mládež je vytvorenie uceleného informačného a vzdelávacieho múzejného priestoru. Slúži pre prácu s mládežou a podporu prezentácie vedy a techniky, založenej na interaktivite a experimentovaní, s využitím moderných prezentačných foriem a metód. Základom je interaktívnosť, edukatívnosť, zábavnosť a atraktivita. Veda, technika a prírodné vedy sú tu popularizované hravou, pútavou, živou formou. Skladba a výber exponátov bol inšpirovaný po vzore „science centier“.
Demonštráciám slúži viac ako 100 interaktívnych exponátov v galériách na dvoch poschodiach. V Slovenskom technickom múzeu je tak k dispozícii návštevníkom moderné vzdelávacie centrum. Projekt takejto múzejnej interaktívnej učebne ponúka netradičnú formu vzdelávania, doplňovania poznatkov klasických vzdelávacích osnov pre základné a stredné školy.
Vo výstavných sieňach sú zastúpené prírodné vedy – fyzika, mechanika, z optiky zaujímavé optické klamy a ilúzie 3D a 2D, hlavolamy, magnetizmus, zmyslové vnemy. Početné exponáty a demonštračné zariadenia sú zamerané tiež na prezentáciu javov z oblasti elektrotechniky.
Návštevníci, hlavne školská mládež, si na exponátoch overujú teoretické zákonitosti napr. Pythagorovu vetu, Newtonovu kolísku, Bernoulliho vznášajúcu sa loptu, Termovíznu kameru, Moare efekt, Prienik postáv, 3D siločiary, Hydrodynamický jav, Negatoskop, Stroboskop, Gyroskop a mnohé ďalšie efekty.
Vyskúšať si môžu taktiež svoju šikovnosť a logické myslenie pomocou hlavolamov a očných klamov, ako hlavolam Tanagram, Hanojská veža, Jež v klietke a ďalšie. Vo vedecko-technickom centre sú zastúpené objavy a vynálezy vedcov (Tesla, Newton, Bernoulli, Röntgen, Pythagoras), ktorí významne obohatili svet.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

Návštevníka zaujmú nevšedné geodetické prístroje, astroláby, sextanty, buzoly a teodolity. Unikátna je i replika Dioptry Heróna z Alexandrie (1. storočie p. n. l.), najstaršieho meracieho prístroja používaného v zememeračstve. Vystavené sú i predmety vyhotovené významným slovenským železničným geodetom Karolom Hynie (1903 – 1964), ktorý bol zároveň i odborným pracovníkom Slovenského technického múzea.

Expozícia geodézie a kartografie prezentuje vývoj zememeračstva a znázorňovania zemského povrchu. Úvod je venovaný prehľadu historického vývoja dĺžkových, plošných a uhlových mier. Stanovením zákonnej dĺžkovej miery – metra, v roku 1799 vo Francúzsku, boli dané základy pre jednotné meranie. K téme výškového merania je v expozícii vystavená replika tzv. Dioptry Heróna z Alexandrie z 1. storočia p. n. l. Ide o najstarší merací prístroj používaný v zememeračstve.
Z najrozšírenejších meracích pomôcok sú v expozícii vystavené meračské reťazce a klince, ktoré sa začali používať koncom 16. storočia, ako aj jednoduché pomôcky na odhadovanie vzdialenosti, meradlá, rôzne druhy olovníc a libiel. Vystavené sú tiež uhlomerné zrkadielka, hranolčeky, hranolčekové kríže, uhlové hlavice, astroláby, sextanty, buzoly, teodolity, rôzne druhy stojanov ku geodetickým prístrojom a tiež meračské stoly. Prvé úradné (vojenské) mapovanie územia Slovenska, tzv. jozefínske (dokončené za panovania Jozefa II.), prebehlo v rokoch 1769 a 1782 – 1784.
Ďalšou zaujímavou témou, ktorej sa expozícia venuje, je aj tachymetria (rýchlomeračstvo) – jej rozvoj, o. i. podnietený aj výstavbou železníc v polovici 19. storočia, sa pripisuje konštruktérovi prvého tachymetra v roku 1839, talianskemu geodetovi a optikovi menom Ignazio Porro. V expozícii sú vystavené aj predmety, ktoré vyhotovil významný slovenský železničný geodet Ing. Karol Hynie (1903 – 1964), ktorý bol zároveň v rokoch 1959 až 1963 odborným pracovníkom nášho múzea, ide napr. o poľný kresliaci stôl Meopta zn. Hynie, model a anaglyf Vysokých Tatier z prvej polovice 20. stor.
Pozornosť návštevníkov zaujmú aj kartografické diela, zo vzácnejších sú to originály alebo presné repliky: glóbus vyhotovený Johanom Gabrielom Doppelmayerom z roku 1728, mapa slobodného kráľovského mesta Košice od autora Josefa Homolku z roku 1869, mapa Nitrianskej župy od Samuela Mikovíniho z roku 1742, plastická slepecká mapa Európy z roku 1963. Z nových kartografických diel je prezentovaný multimediálny Atlas krajiny Slovenskej republiky.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

Ohromí vás veľká zbierka písacích strojov svetových i domácich značiek. K svetovým unikátom patria najvzácnejší písací stroj Remington Model 1 z roku 1876, ale i jeden z prvých uhorských písacích strojov značky Pannonia. Priamo v expozícií si môže vyskúšať napísať svoj prvý list na písacom stroji.

Kolekcia písacích strojov je jednou z najucelenejších zbierok vo fonde Slovenského technického múzea. Expozícia prezentuje vývoj písacích strojov od druhej polovice 19. storočia takmer do konca 20. storočia. Okrem prezentácie najznámejších systémov podáva prehľad aj o písme, jeho vzniku, vývoji, význame a spôsobe zmechanizovania. Prezentovaný je historický prehľad vývoja písacích strojov vo svete, najznámejšie svetové vynálezy, zdôraznený je prínos vedcov a vynálezcov slovenského pôvodu, ktorí prispeli k vývoju písacích strojov. J. W. Kempelen bol prvým konštruktérom v Rakúsko-Uhorsku, ktorý v roku 1775 zostrojil slepecký písací stroj. Otec jedného z veľkých slovenských vedcov 19. Storočia, J. M. Petzvala – Ján Fridrich Petzval, nadaný technik a vynálezca, zostrojil a patentoval svoj písací stroj v Levoči a nazval ho “Polygraph“.
V expozícii je vyše 150 exemplárov písacích strojov, a to od najstaršieho a najvzácnejšieho písacieho stroja Remington Model 1 z roku 1876. V tom čase bol pravdepodobne označovaný ako Sholes-Glidden, podľa svojich vynálezcov. Za prvé továrensky vyrábané písacie stroje v Uhorsku považujeme stroje zn. Pannonia, jeden z nich je aj vystavený. Ojedinelú koncepciu usporiadania typových pák mal písací stroj Wiliams (1892) a nemecký stroj Graphic Model 1 (1895 – 1896), u ktorého klávesnicu nahradilo ukazovadlové pole. Zaujímavé boli tiež písacie stroje Mignon, Hammond, Kneist a Liliput.
V expozícii sa návštevník oboznámi aj s priemyselnou výrobou písacích strojov v bývalom Československu. V Zbrojovke Brno boli písacie stroje vyrábané od roku 1932 pod značkou Remington Z, od roku 1948 sa začal vyrábať prvý písací stroj čs. konštrukcie Zeta, neskôr Consul. Zastúpené sú aj prenosné a cestovné písacie stroje, ktoré vznikli z požiadavky na menšie rozmery a nižšiu hmotnosť, napríklad v novinárskej praxi Blickensderfer, Erika, Hermes, Senta a ďalšie. Malé rozmery majú aj nemecké stroje zn. Picht, ktoré patria medzi najstaršie hromadne vyrábané slepecké písacie stroje v Európe.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

V expozícií získate prehľad o vývoji fyziky na našom území, o slovenských i svetových osobnostiach fyziky, ako aj o rôznych fyzikálnych prístrojoch. Veľkí i malí fyzici si môžu vo fyzikálnom hracom kabinete interaktívne vyskúšať rad retro-fyzikálnych pokusov z oblasti optiky a akustiky.

Expozícia oboznamuje návštevníkov s 500 ročnou cestou fyziky na Slovensku. Mapuje vysoké a vyššie stredné školy, ich pedagógov, a podáva informácie o profesoroch a vedcoch zo Slovenska, ktorí obohatili svetovú vedu a techniku.
Expozícia sa zároveň venuje fyzikálnym meracím a demonštračným prístrojom, pričom ich zaradenie odpovedá dobe, kedy boli prvýkrát skonštruované a používané. Merania dĺžky a hmotnosti patria k najstarším meracím technikám, z veľkého počtu rôznych meradiel spomeňme vzácne lekárnické váhy s perlou na vahadle (1790, A. Kunn, Viedeň) a skriňové etalónové váhy (1873).
Dejiny univerzít na Slovensku začala písať Academia Istropolitana v Bratislave (1467 − 1490) a toto obdobie v expozícii dopĺňajú slnečné hodiny, Kopernikov spis „De revolutionibus ...“, faksimile rukopisu Kopernikovho diela z roku 1566, ale aj kópia armilárnej sféry (neznámy autor, 1580). Po 150 rokoch boli založené jezuitské univerzity v Trnave (1635, M. Szentiványi) a v Košiciach (1657) a knihu od Szentiványiho „Miscellanea ...“ (Trnava, 1689) je možné vidieť v expozícii. V polovici 18. storočia sa zrodili prvé katedry fyziky, a tým aj prvá generácia slovenských fyzikov pod vedením J. B. Horvátha na univerzite v Trnave a aj jeho učebnicu „Sumár základov fyziky“ (Budín, 1794) nájdete v expozícii.
Na Slovensku vznikla Banská akadémia v Banskej Štiavnici (1762), v tom čase jediná na svete, a v expozícii je vďaka tomu vzácna zbierka analytických váh, ktorá pochádza práve z tejto akadémie. I. B. Zoch (Gymnázium vo Veľkej Revúcej) sa podujal vytvoriť slovenskú fyzikálnu terminológiu a napísal prvú učebnicu fyziky v slovenčine s názvom “Physika čili silozpyt....“ (Revúca, 1869), ktorá patrí medzi unikáty expozície. Zbierkové predmety dokresľujú rôzne obdobia vývoja fyziky, pričom spomeňme veľkú zbierku trecích elektrík (19. stor.), vlhkomer s teplomerom zo Štefánikovej pozostalosti (1838), ale aj jednoduché stroje, mikroskopy, ďalekohľady, meteorologické prístroje, elektrické meracie prístroje (galvanometre, tangentové buzoly...) a mnoho ďalších fyzikálnych prístrojov a aparatúr.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175

 

Prostredníctvom štylizovaných diorám vstúpite do ordinácie prvého slovenského dentistu Františka Kusku i na pracovisko zubného technika. Expozícia prezentuje prístroje, nástroje, pomôcky, vybavenie, stomatologické materiály, historickú literatúru i kuriozity. Pomocou interaktívneho tabletu a dokumentárneho filmu sa návštevník dozvie veľa zaujímavostí. Najmladší návštevníci si môžu vyskúšať správnu starostlivosť o chrup, tí starší a zručnejší sa môžu zahrať na zubného technika.

Mnohé vzácne historické zbierky a kolekcie svetových múzeí, univerzít, spoločností aj súkromných zberateľov dokumentujú vývoj zubného lekárstva, alebo špeciálne problematiku zubnej protetiky. Najkomplexnejšou zbierkou dokumentujúcou vývoj danej problematiky na Slovensku je kolekcia zubnotechnickej techniky Slovenskej komory zubných technikov. Zbierka je od roku 2018 v odbornej úschove Slovenského technického múzea a mnohé z jej artefaktov sú prezentované v expozícii "Pravdivo o nepravých zuboch. Od remeselníka k dentistovi a zubnému technikovi."
Rôzne druhy vystavených predmetov v expozícii svedčia o skutočne bohatej histórii zubno-technickej práce, vyvíjajúcej sa ruka v ruke so zubným lekárstvom. Na celkovej ploche expozície cca 100 m2 je úvod do problematiky riešený formou stručnej exkurzie tým najpodstatnejším čo ľudia v prístupoch k funkčnosti a estetike chrupu vymysleli.
Zaujímavé fakty a overené pravdy o nepravých zuboch strieda štylizovaná dioráma pracovne a ordinácie prvého slovenského dentistu Františka Kusku a navodzuje atmosféru dôstojnú obdobiu formovania povolania dentistu. Plynulý prechod na pracoviská zubného technika – čiastočne znázornené zubno-technické laboratórium a pracoviská výroby zubných koruniek, mostíkov a snímacích protéz, ale aj témy ako odlievanie kovov v zubnej technike a porcelán zase strieda ukážka zubnej ambulancie.
Z exponátov pozornosť upúta Morissonova šliapacia vŕtačka, v ktorej je ukryté remeselné majstrovstvo výrobcov. Je najstarším vystaveným exponátom (rok 1850), patria k nej aj vrtáčiky vyrobené hodinárskymi majstrami. Vzácna je leštička z polovice 19. storočia a tlakové vulkanizačné kotly na kaučukové protézy. Aj odborníkov nadchne zubolekárska súprava, výrobok predvojnovej firmy Českomoravská Kolben-Daněk, skrinka asistent, horúco-vzdušný sterilizátor a tiež jeden z prvých zubných röntgenových prístrojov firmy SIEMENS.
Spomedzi zubolekárskych nástrojov sú "top" exponátom kliešte, ktoré vyrobil miestny kováč v oblasti Hriňová v polovici 19. storočia a používal ich na extrakciu bolestivých zubov. Veľmi zaujímavá je zbierka dentálnych kovov a zliatin Prvej slovenskej rafinérie Jozefa Böhma zo Žiliny. Miesto v expozícii patrí aj piecke na pálenie porcelánových koruniek švédskej výroby z r. 1923 a príslušná kazeta originálnych keramických hmôt. Staršie typy vrtáčikov v originálnych baleniach, prvá živica značky STELLON, rôzne technické kliešte na platinovanie, zlatnícka letovacia fúkačka, kazeta razidiel žuvacích plôšok, prístroje na vysekávanie a výrobu dutiniek a ďalšie výrobky, ktoré sa už z hľadiska rozvoja zubnej techniky stali historickými artefaktmi. Za zmienku stoja pozoruhodné garnitúry amerických porcelánových zubov, zlatočipkové a platinočipkové, ktoré boli vyrobené v Palestíne.
Významné miesto v expozícii zaujímajú inštrumenty a zariadenie z Ružomberka z vily spod Čebraťa od rodiny Kuskovej. Mnohé z prezentovaného autentického mobiliáru a vybavenia, či už zubnotechnických či zubnolekárskych pracovísk, návštevníkov vráti v čase, starším možno pripomenie detstvo a mladším prinesie pocit úľavy, že dnes to už vyzerá inak.

Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU  a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175

3D prehliadka