Sídelná budova v Košiciach
Priamo v expozícií si môžete interaktívne vyskúšať rad ďalekohľadov pri pozorovaní veže a objektov mesta. Uvidíte ďalekohľad z pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo prístrojovej techniky a tiež unikátny kontajner na prepeličie vajcia, používané pri pokusoch SAV počas pobytu Ivana Bellu na vesmírnej stanici Mir.
Je len málo vedných odborov, ktoré preslávili Slovensko vo svete tak, ako astronómia. Expozícia dokumentuje celosvetovú históriu a vývoj pozorovacej techniky v astronómii. Vznik a vývoj najdôležitejšieho prístroja v astronómii – ďalekohľadu. Predstavuje rôzne druhy astronomických a meracích a prístrojov, ako sú slnečné hodiny, armilárne sféry, hviezdne glóbusy, telúria, planetária, mapy hviezdnej oblohy. Expozícia vďaka modernejším prístrojom ako je model parabolickej antény, kozmického inkubátora nám dáva možnosť nahliadnuť aj do ďalšieho vývoja v astronómii.
Prvá časť expozície je venovaná dejinám astronómie na území dnešného Slovenska. Pôsobili tu významní zahraniční astronómovia a učenci. Na Academii Istropolitane v Bratislave učil J. Müller-Regiomontanus, M. Bylica a tiež spolupracovník M. Kopernika - G. J. Rheticus, ktorý k nám priniesol Kopernikov rukopis knihy „O pohyboch nebeských telies“. Na Banskej akadémií v Banskej Štiavnici pôsobil Ch. Doppler.
Autorom prvého astronomického spisu na Slovensku s názvom „Tractatus de cometa“ (1578) bol J. Pribicer. Prvým popularizátorom Kopernikovho učenia na Slovensku bol D. Fröhlich z Kežmarku. V 17. – 18. storočí sa učila astronómia na jezuitských univerzitách v Trnave a v Košiciach (M. Szentiványi, J. B. Horváth, Fr. B. Kéri, Fr. Weiss).
Prvá hvezdáreň v Uhorsku bola založená v 17. storočí v Prešove. V Hurbanove postavil hvezdáreň M. Konkoly-Thege (1871). Vysokohorské observatóriá vznikli na Skalnatom Plese (1943) a na Lomnickom štíte (1962). Osem kráterov na povrchu Mesiaca nesie meno astronómov spojených s históriou astronómie na Slovensku: J. J. Müller-Regiomontanus, E. Chladni, M. Hell, J. A. Segner, J. M. Petzval, M. Loevy, Fr. X. Zach a A. Bečvář.
Druhá časť expozície sa venuje prístrojovej technike v astronómii a prezentuje vzácne slnečné hodiny, armilárnu sféru, astroláb, sextant, glóbus hviezdnej oblohy, telúrium. Návštevníci majú k dispozícii aj kolekciu ďalekohľadov, ktorými si môžu priblížiť veže a zaujímavosti okolitých budov.
Na excelentnom pracovisku vybavenom projekčným planetáriom od spoločnosti Zeiss Jena sa vydáte na dobrodružnú cestu vesmírom. Objavíte fungovanie slnečnej sústavy. V interakcii s lektorom sa dozviete zaujímavosti o planétach a galaxiách. Spoznáte mytologické príbehy hviezd zimnej i letnej oblohy.
Pracovisko je prístrojovo vybavené unikátnym planetáriom typu ZKP-II, ktoré je vyrobené spoločnosťou Zeiss Jena. Má dve projekčné hlavy, ktoré demonštrujú pohľad na nočnú oblohu zo severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť objekty viditeľné na oblohe voľným okom – približne 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu.
V projekčnej sále planetária je možné realizovať programy populárno-vedecké aj hudobno-relaxačné.
Program Letná nočná obloha (júl - august – september) je určený pre všetky vekové kategórie. Je doplnený o mytologické príbehy hrdinov, ktorých obrazce môžeme nájsť na aktuálnej nočnej oblohe (súhvezdia: Delfín, Orol, Labuť, Androméda, Pegas, Perzeus).
Planetárium, ako prvé a jediné na Slovensku, bolo sprístupnené pre návštevníkov už v roku 1975.
Program pre verejnosť bude počas víkendov sprístupnený vo vybraných dňoch. Informácie o programoch získate na sociálnych sieťach a na telefónnom čísle: + 421 55 245 175.
Pred vstupom do planetária si prosím vypnite mobilné telefóny. Prehliadka je vhodná pre návštevníkov od 4 rokov. Spustenie planetária je limitované minimálne piatimi návštevníkmi. Maximálna kapacita je 40 návštevníkov. Návštevu planetária si prosím vopred rezervujte.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175
Expozícia v podzemí múzea je dielom významného akademického sochára Arpáda Račka. Je unikátne konštruovaná z ťažených hornín. Návštevníkov zaujmú reálne vystužené štôlne s diorámami čielb. Skutočným prekvapením sú najmä banské stroje: lyžicový nakladač NL 12 z roku 1958, vŕtací voz Manda, funkčný škrabákový vrátok, jednoramenný vŕtací stroj výrobcu Salzgitter Maschinen AG z roku 1957 i banské vozíky. Návštevníci v podzemí zažijú i pracovný hluk hrabľového dopravníka z roku 1957.
V podzemí múzea vybudovaná Banícka expozícia bola projektovaná ako skutočné banské prostredie. Vstupné portály, nesúce mená osobností tradície štiavnického baníctva: Jozef Karol HELL (1713 ‒ 1789) a Krištof Traugott DELIUS (1728 ‒ 1779), symbolizujú ústia banských štôlní. Vstupný priestor expozície je venovaný problematike osvetľovania podpovrchových baní a najstarším pracovným nástrojom na rozpojovanie horniny a jej vynášanie na zemský povrch. Svetelná mapa zobrazuje lokality hlbinnej ťažby rúd, nerúd, uhlia, ropy a plynu na Slovensku.
Návštevník sa v expozícii zoznámi s rôznymi druhmi zabezpečenia podzemných baní pred zavalením, ako aj funkciou a činnosťou strojov pre základné pracovné operácie: vŕtacie a trhacie práce, nakladanie a odťažbu. Autori expozície neopomenuli ani problém odvetrávania podzemných baní. Originálnu atmosféru umocňujú vzorky úžitkových nerastov z ložísk Spišsko-gemerského rudohoria vložené do čelieb imitovaných banských štôlní.
V úvode podzemnej časti expozície je znázornený stenový porub dobývania mangánovej rudy v lokalite Kišovce – Švábovce. Nasleduje štôlňa s drevenou výstužou zakončená čelbou s mineralogickým zložením ložiska medenej rudy v Slovinkách a lyžicovým nakladačom NL 12 z roku 1958. Ďalšie banské dielo je zabezpečené oceľovou výstužou TH (Toussaint ‒ Heintzmann), čelba je zostavená z magnezito-dolomitických karbonátov ložiska pri Košiciach, inštalovaný je tu vŕtací voz Manda, pokusne nasadzovaný v 50. rokoch 20. storočia.
V ďalšom porube osadenom magnezitom je prezentovaná problematika základnej mechanizácie odťažby narúbanej horniny. Inštalovaný škrabákový vrátok je návštevníkom predvádzaný vo funkčnom stave. Pracovnú atmosféru banského prostredia približuje aj spúšťanie hrabľového dopravníka z roku 1957. Okrem neho sú k tematike horizontálnej dopravy prezentované originály základných vývojových typov banských vozíkov.
Čelbu poslednej štôlne tvorí pestrá skladba minerálov zo železorudného ložiska Rudňany. Zo strojového vybavenia je tu jednoramenný vŕtací stroj, výrobok firmy Salzgitter Maschinen AG z roku 1957, ktorý bol okrem banských prác využívaný aj v kameňolomoch a pri razení tunelov.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175
Očarí vás množstvo modelov parných vodných i spaľovacích motorov, plynových, parných i vodných turbín. Dynamicky, v pohybe sa predvádzajú funkčné modely parných strojov poháňaných stlačeným vzduchom. Uvidíte model Wattovho parného stroja, dynamický model parnej lokomotívy, Lenoirov spaľovací motor, či unikátny rez pohyblivej Kaplanovej turbíny.
Expozícia bola reinštalovaná v roku 2009 pri príležitosti 150. výročia narodenia významného vedca svetového mena Aurela Stodolu, tvorcu teórie a konštrukcie parných a plynových turbín. Časť expozície je venovaná jeho životu a dielu, najmä pôsobeniu Aurela Stodolu v univerzitnom prostredí vo Švajčiarsku.
Expozícia je členená na parné motory, vodné motory a spaľovacie motory, niektoré sú predvádzané návštevníkom v pohybe, poháňané stlačeným vzduchom alebo elektromotorom. V časti parných motorov je priblížený vývoj využitia sily vodnej pary a parných strojov. Model Wattovho parného stroja dokumentuje prenos posuvného pohybu vahadlami, ako u tzv. ohňových strojov používaných na čerpanie vody v baniach. Uplatnenie zdokonaleného parného motora v železničnej doprave prezentuje dynamický model parnej lokomotívy a aj model rozvodu pary s parným valcom. Parný stroj z roku 1912 v spojení s čerpadlom bol získaný z cukrovaru v Trebišove.
Obdiv si zaslúžia vzácne dynamické modely parných strojov. Cenným exponátom je kompletné strojové zariadenie pozostávajúce z dvojvalcového stojatého piestového parného stroja, dynama a rozvodnej dosky s prístrojmi z roku 1902 z cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Unikátom je model Lenoirovho spaľovacieho motora, a tiež aj jednovalcový ležatý plynový motor z konca 19. storočia, vyrobený firmou Lange a Wolf vo Viedni.
V expozícii vodných motorov je dominantou vodná elektráreň z roku 1956 s Kaplanovou turbínou. Zbierku turbín dopĺňajú stroje košického výrobcu turbín Karola Poledniaka: Peltonova turbína (1931) a Francisova turbína (1938).
V exteriéri múzea upúta svojim tvarom Francisova špirálová turbína. Unikátom je piestový vodný motor s výkyvným valcom z roku 1871.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 2451 175
V sídle Slovenského technického múzea v Košiciach prinášame verejnosti expozíciu reprezentujúcu 200-ročný vývoj elektrotechniky. Zbierka elektrotechniky zastáva v štruktúre zbierkového fondu múzea mimoriadne významné miesto. S počtom 3 630 zbierkových predmetov patrí k tým najväčším a je rozdelená do dvoch skupín, a to všeobecná elektrotechnika a dorozumievacia technika, v ktorých sú bohato zastúpené slaboprúdová a silnoprúdová technika, výpočtová technika, meracia technika, ako aj domáce elektrospotrebiče. Expozícia na ploche 140 m² je členená do 13 tematických celkov a obsahuje viac ako 360 exponátov, ktoré rozhodne v komplexnej expozícii o elektrotechnike nesmú chýbať – Počiatky elektriny, Druhá šanca – súčiastky a zostavy požívané v elektrozariadeniach, Slovenské či skôr svetové osobnosti – Jozef Murgaš a Štefan Anián Jedlík, Osvetľovacia technika, Telegrafy a telefóny, Fonografy a gramofóny, Magnetofóny a videotechnika, Rádioprijímače, Televízna technika, Výpočtová technika, Jednosmerné motory, Domáce elektrospotrebiče a Meracie prístroje.
Expozícia „Elektrovek - 200 rokov elektrotechniky“ predstavuje návštevníkom zbierkové predmety dokumentujúce vývoj vedy, výroby, techniky a priemyslu v kontexte vývoja elektrotechniky na území štátnych celkov, ktorých súčasťou bolo v minulosti dnešné Slovensko, čiže Rakúsko-Uhorska, Československa a Slovenskej republiky od druhej polovice 19. storočia až po začiatok 21. storočia. Cieľom selekcie predmetov do expozície bolo ukázať návštevníkom jedinečné, zaujímavé a vzácne zbierkové predmety z celej zbierky elektrotechniky zo zbierkového fondu STM. Zahraničným návštevníkom tak sprostredkovať zbierkové predmety, ktoré pri návšteve technického múzea v rodnej krajine pravdepodobne nenájdu. Domácim starším návštevníkom pripomenúť elektrotechnické zariadenia, s ktorými možno pracovali, alebo sa na ich výrobe spolupodieľali. Mladším návštevníkom, žijúcim v dnešnej dobe čínskych výrobkov, ukázať, že na našom území bolo vyvíjaných a vyrábaných mnoho elektrotechnických zariadení dennej potreby, či už pre využitie v práci alebo v domácnosti. Z prezentovaných exponátov pozornosť iste upútajú Voltov stĺp, reklamné vzorky elektrických káblov, Jedlíkov elektromagnetický rotor, žiarovka s logom Iglovskej elektrárne, šifrovací stroj Enigma, prvý telefón v štýle Art Deco, spartakiádny gramofón GE 5, jediný československý drôtofón Paratus, laserový prehrávač diskov, Slovenský národný prijímač Telefunken 143GW, prvý československý televízor TESLA, počítače československej výroby, jednosmerný motor GANZ, viacsmerová rámová anténa alebo odporová dekáda Szvetics.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175
V historickej časti expozície sa zoznámite s históriu hutníctva a jej hlavnými vývojovými etapami od praveku až po 18. storočie. Zdôraznené sú tu objavy v železiarstve, výrobe neželezných kovov, zlievarenstve i v tvárnení kovov a významné medzníky vo vývoji hutníctva na Slovensku. Zaujme vás aj hámornícka výroba, silne spojená s regiónom Slovenska. Môžete sa dotknúť vzácnych bronzových dverí z roku 1580.
Obsahový zámer historickej časti expozície je členený od praveku do piatich tematických celkov: Metalurgia medi, Metalurgia farebných kovov, Zvonolejárstvo, Metalurgia železa a Hámornícka výroba. V expozícii návštevníka zaujme model tzv. slovenskej pece, ktorý poukazuje na významné obdobie v železiarskej technike v 14. storočí, kedy sa začali zavádzať pece spolu s hámrami v dolinách Spišsko-gemerského rudohoria s využitím vodných kolies na pohon dúchadiel a kladív. Prezentované sú stáročné tradície zlievarenstva bronzu na Slovensku s významnými stredovekými centrami odlievania zvonov a prezentácia košickej zvonolejárne bratov Buchnerovcov. Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zastáva Nižný Medzev, kde sa po stáročia vyrábalo poľnohospodárske náradie, čo prezentuje v expozícii i model dvojohniskového hámra s kladivom a vodným kolesom.
Pozornosť návštevníka v expozícii upúta jeden z najvzácnejších exponátov – bronzové renesančné dvere z roku 1580. Sú unikátnou ukážkou umeleckého odlievania z bronzu. Jednokrídlové dvere v renesančnom štýle, zdobené motívmi zo slávností boha Dionýza s latinským nápisom: „Claudite iat rivos sat prata liberunt Anno MDLXXX“. Unikátnosť exponátu umocňuje skutočnosť, že bronzové dvere boli odlievané vcelku.
Ohromí vás historický vývoj dejín metalurgie v 19. a 20. storočí aj v kontexte priemyselnej revolúcie, technické novinky v železiarstve, významné osobnosti v histórii slovenského hutníctva a pamiatky železiarskej výroby a techniky v teréne. Pochopíte proces výroby železa v ukážkovom predvedení na unikátnom modeli vysokej pece. Na elektronickom modeli spoznáte výrobný program hutníckeho kombinátu.
Expozícia návštevníkom predstavuje tematické celky: Hutníctvo železa v procese priemyselnej revolúcie 1830 – 1880, technické novinky v železiarstve v období priemyselnej revolúcie, hutníctvo železa na Slovensku v procese priemyselnej revolúcie, hutníctvo železa v rokoch 1880 – 1918, neskôr v rozmedzí rokov 1918 – 1945, i v rokoch 1945 – 2005. Návštevník sa oboznámi s výrobou ferozliatin, výrobou neželezných kovov, s významnými osobnosťami v histórii slovenského hutníctva, ako aj s pamiatkami železiarskej výroby a techniky v teréne. Územie dnešného Slovenska bolo hlavnou železiarskou oblasťou Uhorska. Najviac hút bolo v Gemerskej župe, v Abaujskej a Spišskej župe. K najvýznamnejším železiarskym podnikom patrili Erárne železiarne, Coburgovské železiarne, Muránska únia, Rimavská koalícia, Concordia Štítnik, Andrássyovci a Csákyovci a štátny železiarsky podnik v Hronci. Expozícia prezentuje aj dejiny výroby neželezných kovov na Slovensku: výrobu zlata, striebra, medi, hliníka, niklu, olova, ortuti, mangánu... Pozornosť je venovaná priekopníkom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského železiarstva. Z hmotných exponátov v expozícii zaujme dúchadlo z roku 1717, nástroje zo zlievarní a valcovní. Návštevníka osloví i unikátny model vysokej pece, ako aj model výrobného programu hutníckeho kombinátu.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175
V podbrání múzea sú vystavené kované predmety úžitkového i umeleckého charakteru. Znalosť a zručnosť pri spracovaní železa boli v minulosti meradlom vyspelosti i bohatstva spoločnosti. Na kolekcii vyše 100 exponátov je možné obdivovať remeselnú zručnosť spojenú so slohovými vplyvmi a tvorivým technickým myslením majstrov kováčov.
Z obdobia románského slohu sa zachovalo veľmi málo pamiatok. Umelecky kované železo dosiahlo veľký rozkvet v období gotiky (12. až 15. storočie). Vzácnou ukážkou sú kované gotické dvere z leleského kláštora. Renesanciu reprezentujú kované dvere s charakteristickým renesančným ornamentom a pôvodným zámkom, svetlíková mreža. Vzory renesančného obdobia boli pomaly vytláčené, začalo nové obdobie barok (16. až 18. storočie). Pozornosť návštěvníka upúta kovaný ozdobný štylizovaný výjav - dubový strom s hadom, symbolizujúci biblický motív hriechu, z prelomu 16. a 17. storočia. Vystavené sú detaily mreží, vývesné štíty so znakmi jednotlivých cechov, náhrobné kríže. Na stenách sú umiestnené predmety ďalšieho dekorativne hravého štýlu – rokoka ako aj neskoršieho klasicizmu. Najbohatšie je zastúpené obdobie secesie. Zo súboru asi dvadsiatich secesných kovaných ornamentov, mreží, zámkov, vynikajú dva funkčné kované lustre, z nich jeden pochádza z košickej dielne bratov Buchnerovcov. Dokonalé prevedenie novodobého umenia dokumentuje mreža kováča Jozefa Lačného z Košíc, zdobená ornamentálnymi vzormi rôznych slohových období.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175
Expozícia ponúka bohatú kolekciu pamiatok remeselnej zručnosti a umenia majstrov kovospracujúcich remesiel. Prezentované sú liatinové kachle, šijacie stroje, žehličky, váhy a závažia, truhlice, mlynčeky, zvonce... Zdokumentovaná je činnosť umeleckého zámočníka, kováča a zvonolejára. Zaujme vás i unikátny kovaný hodinový stroj z veže Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Baníctvo a hutníctvo na území Slovenska dosiahlo vrchol vo svetovom meradle v 18. storočí. Technický pokrok ovplyvňovala najmä Banskoštiavnická akadémia (1763). Výnimočný význam tejto prvej technickej vysokej školy je v expozícii prezentovaný napr. prospechovými medailami, laboratórnymi nástrojmi, pomôckami používanými pri skúšaní rúd a kovov a vzácnou banícko-hutníckou príručkou z roku 1775.
Na báze rozvinutej hutníckej výroby sa rozvíjali aj kovospracujúce remeslá, tie sa začali združovať do cechov od druhej polovice 14. storočia, čo dokazujú i štatúty, cechové listiny a cechové pečate. Najstarším a najrozšírenejším bolo kováčstvo, ktoré sa postupne vyšpecifikovalo do samostatných remesiel, napr.: zámočníctvo, nožiarstvo, zlatníctvo, zvonolejárstvo, podkúvačstvo, ihlárstvo a iné. V expozícii sú zastúpené úžitkové predmety: liatinové kachle, šijacie stroje, žehličky, váhy a závažia, truhlice, mlynčeky, zvonce... Dokumentovaná je aj činnosť umeleckého zámočníka, kováča a zvonolejára Alexandra Buchnera, majiteľa prvého železospracujúceho podniku založeného v roku 1899 v Košiciach. V expozícii sú prezentované majstrovské výrobky z jeho dielní ako je kovaný príborník, vývesné firemné štíty v podobe drakov, zvonolejárske šablóny. Figurálne a zvieracie plastiky sú dielom košického kováča Gabriela Nemčíka, predstavujú súčasnú umelecko-remeselnú tvorbu s použitím tradičnej kováčskej techniky. Návštevníka zaujme plastika justície s atribútmi symbolizujúcimi spravodlivosť a trest, drevorezba stolíka s motívmi kováčov a banských „permoníkov“, kovaný hodinový stroj z veže Dómu sv. Alžbety v Košiciach z roku 1840.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175
V interaktívnej sieni elektrických výbojov sa stanete vodiacim článkom elektrostatiky. Prostredníctvom svetelných dynamických ukážok a elektrostatických pokusov sa aktívne zoznámite s ochranou pred nebezpečným napätím z reálnych transformátorov, induktorov a generátorov. Objavíte, ako prebieha zásah bleskom v podobe Lichtenbergových obrazcov a v reálnej Faradayovej klietke zažije nefalšovaný výboj z Teslovho transformátora.
Zbierkové predmety dokumentujúce vývoj elektrotechniky boli vystavované prevažne v stálej expozícii prezentujúcej oznamovaciu elektrotechniku. Ohlasy návštevníkov na prehliadky statických exponátov podnietili Slovenské technické múzeum vytvoriť dynamickú a interaktívnu Sieň elektrických výbojov. Demonštračné ukážky vypovedajú o javoch elektrostatiky a o technike vysokých napätí. Okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, sú tu predvádzané až 80 cm dlhé iskrové výboje – umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky.
Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej funkcie – dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Sieň elektrických výbojov tak prináša jedinečnú možnosť zoznámiť sa s elektrostatikou a technikou vysokých napätí prostredníctvom dynamických ukážok a pokusov, v niektorých prípadoch aj s interaktívnym prístupom návštevníkov.
Okrem informácií o vynálezcoch v oblasti elektrotechniky a elektroenergetiky, sa tvorcovia expozície snažia návštevníkom prostredníctvom funkčných dynamických exponátov umožniť aj priame stretnutie s fenoménom elektriny. V chronologickom slede ide o elektrostatické generátory, rôzne typy Teslových transformátorov, Ruhmkorffov induktor, Van de Graaffov generátor, Marxov generátor, Cockroft-Waltonov generátor a iné. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka pri exponáte Jacobov rebrík alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére – Lichtenbergove obrazce.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175
Pred prehliadkou si prosím vypnite mobilné telefóny, fotoaparáty a elektrické zariadenia. Elektrostatický náboj ich môže znehodnotiť. Prehliadka nie je vhodná pre návštevníkov s kardiostimulátorom, načúvacím prístrojom, poruchami srdcového rytmu či úzkosťou. Je vhodná pre návštevníkov od 8 rokov. Spustenie siene je limitované minimálne piatimi návštevníkmi. Maximálna kapacita je 30 návštevníkov. Návštevu siene si prosím vopred rezervujte.
V atraktívnom prostredí sa interaktívnym, hravým a zábavným spôsobom oboznámite s fyzikálnymi, mechanickými, optickými a elektrotechnickými javmi. V tejto časti múzeá je dotýkanie sa exponátov nevyhnutnosťou. Nájdete tu optické klamy, 3D a 2D ilúzie, hlavolamy, akustické a elektrické zariadenia, merania postrehu... Vedu, techniku a prírodné vedy tu popularizujeme hravou, pútavou a živou formou.
Poslaním Vedecko-technického centra pre deti a mládež je vytvorenie uceleného informačného a vzdelávacieho múzejného priestoru. Slúži pre prácu s mládežou a podporu prezentácie vedy a techniky, založenej na interaktivite a experimentovaní, s využitím moderných prezentačných foriem a metód. Základom je interaktívnosť, edukatívnosť, zábavnosť a atraktivita. Veda, technika a prírodné vedy sú tu popularizované hravou, pútavou, živou formou. Skladba a výber exponátov bol inšpirovaný po vzore „science centier“.
Demonštráciám slúži viac ako 100 interaktívnych exponátov v galériách na dvoch poschodiach. V Slovenskom technickom múzeu je tak k dispozícii návštevníkom moderné vzdelávacie centrum. Projekt takejto múzejnej interaktívnej učebne ponúka netradičnú formu vzdelávania, doplňovania poznatkov klasických vzdelávacích osnov pre základné a stredné školy.
Vo výstavných sieňach sú zastúpené prírodné vedy – fyzika, mechanika, z optiky zaujímavé optické klamy a ilúzie 3D a 2D, hlavolamy, magnetizmus, zmyslové vnemy. Početné exponáty a demonštračné zariadenia sú zamerané tiež na prezentáciu javov z oblasti elektrotechniky.
Návštevníci, hlavne školská mládež, si na exponátoch overujú teoretické zákonitosti napr. Pythagorovu vetu, Newtonovu kolísku, Bernoulliho vznášajúcu sa loptu, Termovíznu kameru, Moare efekt, Prienik postáv, 3D siločiary, Hydrodynamický jav, Negatoskop, Stroboskop, Gyroskop a mnohé ďalšie efekty.
Vyskúšať si môžu taktiež svoju šikovnosť a logické myslenie pomocou hlavolamov a očných klamov, ako hlavolam Tanagram, Hanojská veža, Jež v klietke a ďalšie. Vo vedecko-technickom centre sú zastúpené objavy a vynálezy vedcov (Tesla, Newton, Bernoulli, Röntgen, Pythagoras), ktorí významne obohatili svet.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175
Návštevníka zaujmú nevšedné geodetické prístroje, astroláby, sextanty, buzoly a teodolity. Unikátna je i replika Dioptry Heróna z Alexandrie (1. storočie p. n. l.), najstaršieho meracieho prístroja používaného v zememeračstve. Vystavené sú i predmety vyhotovené významným slovenským železničným geodetom Karolom Hynie (1903 – 1964), ktorý bol zároveň i odborným pracovníkom Slovenského technického múzea.
Expozícia geodézie a kartografie prezentuje vývoj zememeračstva a znázorňovania zemského povrchu. Úvod je venovaný prehľadu historického vývoja dĺžkových, plošných a uhlových mier. Stanovením zákonnej dĺžkovej miery – metra, v roku 1799 vo Francúzsku, boli dané základy pre jednotné meranie. K téme výškového merania je v expozícii vystavená replika tzv. Dioptry Heróna z Alexandrie z 1. storočia p. n. l. Ide o najstarší merací prístroj používaný v zememeračstve.
Z najrozšírenejších meracích pomôcok sú v expozícii vystavené meračské reťazce a klince, ktoré sa začali používať koncom 16. storočia, ako aj jednoduché pomôcky na odhadovanie vzdialenosti, meradlá, rôzne druhy olovníc a libiel. Vystavené sú tiež uhlomerné zrkadielka, hranolčeky, hranolčekové kríže, uhlové hlavice, astroláby, sextanty, buzoly, teodolity, rôzne druhy stojanov ku geodetickým prístrojom a tiež meračské stoly. Prvé úradné (vojenské) mapovanie územia Slovenska, tzv. jozefínske (dokončené za panovania Jozefa II.), prebehlo v rokoch 1769 a 1782 – 1784.
Ďalšou zaujímavou témou, ktorej sa expozícia venuje, je aj tachymetria (rýchlomeračstvo) – jej rozvoj, o. i. podnietený aj výstavbou železníc v polovici 19. storočia, sa pripisuje konštruktérovi prvého tachymetra v roku 1839, talianskemu geodetovi a optikovi menom Ignazio Porro. V expozícii sú vystavené aj predmety, ktoré vyhotovil významný slovenský železničný geodet Ing. Karol Hynie (1903 – 1964), ktorý bol zároveň v rokoch 1959 až 1963 odborným pracovníkom nášho múzea, ide napr. o poľný kresliaci stôl Meopta zn. Hynie, model a anaglyf Vysokých Tatier z prvej polovice 20. stor.
Pozornosť návštevníkov zaujmú aj kartografické diela, zo vzácnejších sú to originály alebo presné repliky: glóbus vyhotovený Johanom Gabrielom Doppelmayerom z roku 1728, mapa slobodného kráľovského mesta Košice od autora Josefa Homolku z roku 1869, mapa Nitrianskej župy od Samuela Mikovíniho z roku 1742, plastická slepecká mapa Európy z roku 1963. Z nových kartografických diel je prezentovaný multimediálny Atlas krajiny Slovenskej republiky.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175
V expozícií získate prehľad o vývoji fyziky na našom území, o slovenských i svetových osobnostiach fyziky, ako aj o rôznych fyzikálnych prístrojoch. Veľkí i malí fyzici si môžu vo fyzikálnom hracom kabinete interaktívne vyskúšať rad retro-fyzikálnych pokusov z oblasti optiky a akustiky.
Expozícia oboznamuje návštevníkov s 500 ročnou cestou fyziky na Slovensku. Mapuje vysoké a vyššie stredné školy, ich pedagógov, a podáva informácie o profesoroch a vedcoch zo Slovenska, ktorí obohatili svetovú vedu a techniku.
Expozícia sa zároveň venuje fyzikálnym meracím a demonštračným prístrojom, pričom ich zaradenie odpovedá dobe, kedy boli prvýkrát skonštruované a používané. Merania dĺžky a hmotnosti patria k najstarším meracím technikám, z veľkého počtu rôznych meradiel spomeňme vzácne lekárnické váhy s perlou na vahadle (1790, A. Kunn, Viedeň) a skriňové etalónové váhy (1873).
Dejiny univerzít na Slovensku začala písať Academia Istropolitana v Bratislave (1467 − 1490) a toto obdobie v expozícii dopĺňajú slnečné hodiny, Kopernikov spis „De revolutionibus ...“, faksimile rukopisu Kopernikovho diela z roku 1566, ale aj kópia armilárnej sféry (neznámy autor, 1580). Po 150 rokoch boli založené jezuitské univerzity v Trnave (1635, M. Szentiványi) a v Košiciach (1657) a knihu od Szentiványiho „Miscellanea ...“ (Trnava, 1689) je možné vidieť v expozícii. V polovici 18. storočia sa zrodili prvé katedry fyziky, a tým aj prvá generácia slovenských fyzikov pod vedením J. B. Horvátha na univerzite v Trnave a aj jeho učebnicu „Sumár základov fyziky“ (Budín, 1794) nájdete v expozícii.
Na Slovensku vznikla Banská akadémia v Banskej Štiavnici (1762), v tom čase jediná na svete, a v expozícii je vďaka tomu vzácna zbierka analytických váh, ktorá pochádza práve z tejto akadémie. I. B. Zoch (Gymnázium vo Veľkej Revúcej) sa podujal vytvoriť slovenskú fyzikálnu terminológiu a napísal prvú učebnicu fyziky v slovenčine s názvom “Physika čili silozpyt....“ (Revúca, 1869), ktorá patrí medzi unikáty expozície. Zbierkové predmety dokresľujú rôzne obdobia vývoja fyziky, pričom spomeňme veľkú zbierku trecích elektrík (19. stor.), vlhkomer s teplomerom zo Štefánikovej pozostalosti (1838), ale aj jednoduché stroje, mikroskopy, ďalekohľady, meteorologické prístroje, elektrické meracie prístroje (galvanometre, tangentové buzoly...) a mnoho ďalších fyzikálnych prístrojov a aparatúr.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55 245 1175
Prostredníctvom štylizovaných diorám vstúpite do ordinácie prvého slovenského dentistu Františka Kusku i na pracovisko zubného technika. Expozícia prezentuje prístroje, nástroje, pomôcky, vybavenie, stomatologické materiály, historickú literatúru i kuriozity. Pomocou interaktívneho tabletu a dokumentárneho filmu sa návštevník dozvie veľa zaujímavostí. Najmladší návštevníci si môžu vyskúšať správnu starostlivosť o chrup, tí starší a zručnejší sa môžu zahrať na zubného technika.
Mnohé vzácne historické zbierky a kolekcie svetových múzeí, univerzít, spoločností aj súkromných zberateľov dokumentujú vývoj zubného lekárstva, alebo špeciálne problematiku zubnej protetiky. Najkomplexnejšou zbierkou dokumentujúcou vývoj danej problematiky na Slovensku je kolekcia zubnotechnickej techniky Slovenskej komory zubných technikov. Zbierka je od roku 2018 v odbornej úschove Slovenského technického múzea a mnohé z jej artefaktov sú prezentované v expozícii "Pravdivo o nepravých zuboch. Od remeselníka k dentistovi a zubnému technikovi."
Rôzne druhy vystavených predmetov v expozícii svedčia o skutočne bohatej histórii zubno-technickej práce, vyvíjajúcej sa ruka v ruke so zubným lekárstvom. Na celkovej ploche expozície cca 100 m2 je úvod do problematiky riešený formou stručnej exkurzie tým najpodstatnejším čo ľudia v prístupoch k funkčnosti a estetike chrupu vymysleli.
Zaujímavé fakty a overené pravdy o nepravých zuboch strieda štylizovaná dioráma pracovne a ordinácie prvého slovenského dentistu Františka Kusku a navodzuje atmosféru dôstojnú obdobiu formovania povolania dentistu. Plynulý prechod na pracoviská zubného technika – čiastočne znázornené zubno-technické laboratórium a pracoviská výroby zubných koruniek, mostíkov a snímacích protéz, ale aj témy ako odlievanie kovov v zubnej technike a porcelán zase strieda ukážka zubnej ambulancie.
Z exponátov pozornosť upúta Morissonova šliapacia vŕtačka, v ktorej je ukryté remeselné majstrovstvo výrobcov. Je najstarším vystaveným exponátom (rok 1850), patria k nej aj vrtáčiky vyrobené hodinárskymi majstrami. Vzácna je leštička z polovice 19. storočia a tlakové vulkanizačné kotly na kaučukové protézy. Aj odborníkov nadchne zubolekárska súprava, výrobok predvojnovej firmy Českomoravská Kolben-Daněk, skrinka asistent, horúco-vzdušný sterilizátor a tiež jeden z prvých zubných röntgenových prístrojov firmy SIEMENS.
Spomedzi zubolekárskych nástrojov sú "top" exponátom kliešte, ktoré vyrobil miestny kováč v oblasti Hriňová v polovici 19. storočia a používal ich na extrakciu bolestivých zubov. Veľmi zaujímavá je zbierka dentálnych kovov a zliatin Prvej slovenskej rafinérie Jozefa Böhma zo Žiliny. Miesto v expozícii patrí aj piecke na pálenie porcelánových koruniek švédskej výroby z r. 1923 a príslušná kazeta originálnych keramických hmôt. Staršie typy vrtáčikov v originálnych baleniach, prvá živica značky STELLON, rôzne technické kliešte na platinovanie, zlatnícka letovacia fúkačka, kazeta razidiel žuvacích plôšok, prístroje na vysekávanie a výrobu dutiniek a ďalšie výrobky, ktoré sa už z hľadiska rozvoja zubnej techniky stali historickými artefaktmi. Za zmienku stoja pozoruhodné garnitúry amerických porcelánových zubov, zlatočipkové a platinočipkové, ktoré boli vyrobené v Palestíne.
Významné miesto v expozícii zaujímajú inštrumenty a zariadenie z Ružomberka z vily spod Čebraťa od rodiny Kuskovej. Mnohé z prezentovaného autentického mobiliáru a vybavenia, či už zubnotechnických či zubnolekárskych pracovísk, návštevníkov vráti v čase, starším možno pripomenie detstvo a mladším prinesie pocit úľavy, že dnes to už vyzerá inak.
Skupinové prehliadky nad 7 účastníkov rezervujte prosím prostredníctvom rezervačného systému TU a počkajte na potvrdenie rezervácie, alebo telefonicky UTOROK až PIATOK v čase 9:00 - 11:00, 14:00 - 16:30 hod., na tel. čísle: +421 55/2451175