QR kod 7

Takzvané „špionážne pero“, oficiálne MemoQ digitálny hlasový záznamník a pero je prenosné, elegantné a praktické vzhľadovo bežne používané pero, ktoré v určitej situácii mohlo byť použité ako potrebný a nenápadný záznamník zvuku. Dokázal urobiť vysoko kvalitnú nahrávku zvuku, bol ideálny pre použitie v situáciách, keď majiteľ chcel zaznamenať rozhovor, dokázať svoju nevinu alebo vinu iného. Toto „špionážne pero“ dokázalo nahrávať zvuk v dĺžke 3 hodín v kvalite PCM, čím sa vyrovnalo kvalite záznamu zvuku na CD nosiči. Na jedno nabitie dokázal záznamník nahrávať vo vysokej kvalite (PCM) pri kapacite pamäte 1 GB až 3 hodiny, pri nižšej kvalite záznamu až 13 hodín. Dokázal sa zapnúť aj detekciou zvuku alebo hlasu zo vzdialenosti až 10 m. Ovládanie bolo možné buď diaľkovým ovládačom, alebo pomocou zabudovaného OLED displeja.

Hmotnosť pera je len 21 g, preto mohlo byť odložené vo vrecku, taške, náprsnom vrecku košele alebo kabáta. Súčasťou balenia sú diktafón v pere, dve náhradné tuhy do pera, slúchadlá a napájací adaptér. Batéria Li-ion s kapacitou 180 mA postačovala na 13 hodín záznamu na jedno nabitie alebo na 10 dní pohotovostného režimu. Softvér bol kompatibilný so systémom Windows, Mac.

Výrobca ESONIC, Južná Kórea, rok výroby 2015.

Čítačka elektronických občianskych preukazov eID s rozhraním USB 2.0 slúžila ako identifikátor pre prihlasovanie na úradnú komunikáciu fyzických osôb, podnikateľov alebo inštitúcií s verejnou správou pomocou elektronickej schránky, tzv. e-schránky, ktorá sa stala plnohodnotným ekvivalentom štandardnej listinnej komunikácie. Táto komunikácia bola obojstranná. Na používanie e-schránky potrebovala fyzická osoba splniť niekoľko dôležitých krokov ‒ mať prístup k osobnému počítaču s inštalovaným softvérom a s pripojením na internet, vlastniť elektronický občiansky preukaz s čipom (eID) a bezpečnostným osobným kódom (BOK), vlastniť čítačku a kvalifikované elektronické údaje PIN a PUK. Pri vytváraní zaručeného elektronického podpisu (ZEP) fyzická osoba postupne zadávala svoj BOK, potom podpisový ZEP PIN. Pri treťom nesprávnom zadaní sa ZEP PIN zablokoval a bolo ho možné odblokovať pomocou ZEP PUK. Ten sa po desiatom nesprávnom zadaní zablokoval (postup obdobný ako pri zadávaní PIN a PUK do mobilného telefónu).

Elektronický občiansky preukaz obsahoval na zadnej strane elektronický kontaktný čip, na ktorom boli uložené údaje fyzickej osoby uvedené na občianskom preukaze spolu s údajmi na vytváranie zaručeného elektronického podpisu (ZEP). ZEP bolo možné len vytvoriť.

Bezpečnostný osobný kód (BOK) bol 6-miestny číselný kód, ktorý pri použití spolu s eID slúži na potvrdenie totožnosti držiteľa eID pri elektronickej komunikácii. Po piatom nesprávnom zadaní sa BOK automaticky zablokoval. Fyzická osoba si ho zvolila, prípadne odblokovala osobne na hociktorom oddelení Okresného riaditeľstva Policajného zboru.

Čítačku občianskych preukazov dostala fyzická osoba zdarma na hociktorom oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru pri vybavovaní občianskeho preukazu s elektronickým čipom.

 Podporované operačné systémy Windows XP/Vista/7/8, Linux, Mac OS X. Mechanická odolnosť približne 100- tisíc použití. Čítačku vyrobil v roku 2016 francúzsko-holandský výrobca čipov Gemalto.

                Drôtový špionážny záznamník Protona Minifon Special je predstaviteľom miniatúrneho, plne tranzistorového drôtového rekordéra. Bol skonštruovaný a vyrábaný v rokoch 1960 až 1962 firmou Protona GmbH, Hamburg v Nemeckej spolkovej republike v čase vrcholiacej studenej vojny medzi Západom a Východom. Bol určený pre odpočúvanie a nahrávanie tajnou západonemeckou spravodajskou službou BND. Vychádzal z oboch svojich predchodcov: P-55 a skoršieho Attaché. Na nahrávanie zvuku používal veľmi tenký drôt, čo bolo zaujímavé, pretože už v tej dobe firma Protona GmbH vyrábala rekordéry s páskovým systémom. Drôt ako nosič záznamu bol pravdepodobne zvolený preto, že išlo o diktafón (teda záznam slova a nie hudby) a z dôvodu, že pásky vyrábané z plastickej látky mali kratšiu kapacitu dĺžky záznamu. Systém zabezpečil 2,5 alebo 5 hodín nepretržitého nahrávania (podľa hrúbky drôtu), čo páskové systémy vtedy nedokázali. Drôt bol navinutý na cievke. Bol napájaný jedinou batériou v rozsahu 6 – 12 V alebo externe. Zapisovač nemal vlastný mikrofón ani reproduktor.

Konektory pre pripojenie externého mikrofónu a reproduktoru sú umiestnené v prednej časti po stranách ovládania. Hmotnosť zariadenia je 800 g, rozmery 103 x 180 x 44 mm. Rekordér býval uložený v textilnej kapse a prichytený k telu osoby, ktorá hovor zaznamenávala, pričom mikrofón bol pripojený k zapisovaču tenkým dvojvodičom. Mikrofón bol umiestnený väčšinou na zápästí v náramkových hodinkách, vrecku saka (imitácia plniaceho pera) alebo prichytený na kravate ako ozdobná spona. Mohol byť vybavený aj ovládaním nohou.

                Drôtový hlasový zapisovač kabínovej komunikácie typ MS-61 slúžil na bezpečné ukladanie vybraných hlasových údajov o prevádzke vrtuľníka. Zariadenie bolo vyrobené v Sovietskom zväze a bolo v 70. rokoch 20. st. montované do vrtuľníkov MI-17 a MI-24. Miesto výroby bolo utajené. Záznam slúžil ako zdroj informácií pri vyšetrovaní príčin prípadnej havárie. Hlasový záznamník nahrával hlasy pilotov a iných členov posádky v kabíne, správy o poveternostných podmienkach, komunikáciu pilotov s pozemnou stanicou (vežou) a iné údaje (signál výškomeru, kompas, audio- signály). Z týchto údajov bolo možné odvodiť chyby v systéme, rýchlosť a čas, kedy posádka začala udalosť evidovať a jej reakciu. Hlasový zapisovač sa skladal zo záznamovej jednotky, riadiacej jednotky s krkovými mikrofónmi (tzv. krkafónmi) a držiaku vibrácií. Držiak so štyrmi odpruženými nožičkami slúžil na uchytenie zariadenia a zároveň minimalizovanie vibrácií vzniknutých pri chode motora.

Zapisovač bol umiestnený v chvostovej časti vrtuľníka (tzv. rádioúsek), pretože táto časť bývala pri nehodách alebo haváriách najmenej poškodená. Zapisovač sa kontroloval pri predpísaných prácach č. 3. Záznam nemal časovú slučku a signalizácia ukončenia nahrávania z dôvodu konca drôtu bola vyvedená na ovládaciu skrinku. Zhasnutá žiarovka na ovládacej skrinke signalizovala nutnú výmenu cievky s drôtom v prípade ukončenia alebo pretrhnutia drôtu, alebo poruchy zapisovača. Zapisovač musel vydržať náraz s vysokým preťažením a absolvovať náročný test na tepelnú odolnosť, prípadne chemickú odolnosť. Zapisovač sa zapínal buď ručne, alebo sa automaticky spúšťal pri hovore, aby sa šetrilo miesto na drôte. V prípade ručného zapnutia sa zapínal ovládaním v kabíne alebo pomocou spínača v podvozkovej nohe (pri zdvihnutí vrtuľníka sa uvoľnil tlmič podvozkovej nohy a spínač zapol zapisovač). Výhodou kovového drôtu s priemerom 0,05 mm bolo, že doba záznamu voči magnetickej páske bola oveľa dlhšia, a to až 5,5 hodiny pri zachovaní tých istých rozmerov, čo bolo výhodné v prípade niekoľkohodinového letu vrtuľníka a drôt vydržal v prípade požiaru vysokú teplotu dlhší čas.