Múzeum J. M. Petzvala, múzeum a expozícia

Slovenské technické múzeum v Košiciach od svojho konštituovania v roku 1947 venuje pozornosť osobnostiam, ktoré prispeli do celosvetovej pokladnice technického rozvoja. Jedným z týchto priekopníkov bol aj Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), rodák zo Spišskej Belej, ktorý svojim prínosom dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi.
Pri vstupe do múzea nás upúta jeho veľavravný výrok: ,,Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte príliš veľa tmy“.

Podnet na založenie múzea prišiel od vlastivedných nadšencov zo Spišskej Belej začiatkom 60. rokov 20. storočia, čo neskôr vyústilo do zámeru zriadiť špecializované múzeum so zameraním na dejiny fotografickej techniky. Múzeum bolo sprístupnené v rodnom dome J. M. Petzvala v Spišskej Belej v roku 1964. Prvá expozícia bola realizovaná podľa scenára prof. Rudolfa Skopca z Prahy, odborníka na dejiny fotografie. Podkladom mu bola jeho publikácia "Dějiny fotografie v obrazech od nejstarších dob k dnešku" (Orbis Praha, 1963).
Rozšírená a inovovaná expozícia bola sprístupnená 21. mája 2009. Štruktúra expozície pozostáva z tematických celkov vystihujúcich ucelenú kapitolu vo vývoji fotografickej a okrajovo i kinematografickej techniky. Zdôrazňuje najvýznamnejšie medzníky, ktorými prešla fotografická technika od camery obscury až po súčasnosť. V rámci komplexu expozície sú prezentované hlavné celky: Život a dielo Jozefa Maximiliána Petzvala a Otta Baltazára Petzvala, Začiatky fototechniky a fotografie - Od camery obscury po prvú fotografiu, Epochálny prevrat vo vývoji fotografickej optiky a techniky a Prehľad dejinami kinematografie.
Úvodná časť expozície je venovaná životu a dielu Jozefa Maximiliána Petzvala (1807 – 1891), významného matematika, fyzika, inžiniera, univerzitného profesora, vynálezcu a priekopníka v oblasti fotografickej optiky. Vystavený je tu celokovový daguerrotypický prístroj (replika) firmy Voigtländer & Sohn s portrétovým objektívom, ktorý J. M. Petzval v roku 1840 prepočítal ako prvý na svete. Tento objektív mal na svoju dobu vynikajúcu svetelnosť 1:3,7 a bol 14 krát svetelnejší ako Daguérrom používané objektívy. Jeho objav bol predznamenaním obrovského rozvoja fotografickej techniky, čo dokumentuje aj kolekcia vystavených objektívov a fotografických prístrojov. Časť expozície je venovaná jeho bratovi Ottovi Baltazárovi (1809 – 1893), ktorý sa preslávil najmä ako matematik a vedec.

Druhá časť prezentuje vývoj fotografickej techniky od prvých pokusov s camerou obscurou až po prvú fotografiu z roku 1826. Súčasťou expozície je aj niekoľko daguerrotypií, ambotypií a ferotypií a tiež dobový fotoateliér zo začiatku 20. storočia.
V samostatných vitrínach sú inštalované súbory fotografických prístrojov členených podľa zaužívanej typológie a formátu. Konkrétne ide o prístroje ateliérové, cestovné, sklopné, vzperové, boxové, jednooké a dvojoké zrkadlovky, prístroje pre okamžitú fotografiu, miniatúrne, pockety, kompakty, stereoskopické, panoramatické, zvláštne a digitálne. Exponáty prezentujú renomovaných európskych, amerických a japonských výrobcov, ktorí priniesli významné inovácie v oblasti analógovej a digitálnej fotografickej techniky. Inštalovaná fotokomora zo 70. rokov 20. storočia pripomína zhotovovanie fotografií klasickým procesom.
Veľkorozmerné panely expozície predstavujú jednotlivé druhy fotografie od reportážnej cez žurnalistickú, portrétnu, umeleckú, až po reklamnú.
Prízemie je venované dejinám kinematografickej techniky, prezentuje v skratke vývojový rad snímacích prístrojov najrozmanitejších konštrukcií, projekčné prístroje zo začiatku filmovej techniky, kinosálové 35 a 16 mm projektory, až po techniku nedávneho obdobia.