Múzeum dopravy v Bratislave

Expozícia cestnej dopravy I.

Expozícia návštevníkom približuje vývoj cestnej i železničnej dopravy na území Slovenska od druhej polovice 19. storočia. Expozícia prezentuje množstvo rôznych druhov motorových i bezmotorových dopravných prostriedkov využívaných v minulosti na prepravu osôb i nákladu, a to od tých najjednoduchších, kam patria historické velocipédy, bicykle či detské kočíky, cez motocykle a trojkolky, až po automobily prevažne z medzivojnového obdobia. 

Históriu jedného z najstarších a najpopulárnejších dopravných prostriedkov – bicykla, ktorý si aj dnes opäť získava svojich priaznivcov, prezentujú najstaršie typy velocipédov s veľkým kolesom z konca 19. storočia, ako aj jeden z prvých bicyklov s krížovým rámom a pohonom zadného kolesa nemeckej značky Brennabor z roku 1888. Tieto sú nasledované širokou škálou modernejších typov vyrobených v priebehu 20. storočia, medzi ktorými nechýbajú ani československé výrobky značiek Stadion, Velamos, Liberta, Favorit či Eska, vrátane populárnej „skladačky“. 

Veľmi pútavá je expozícia dopravných prostriedkov ťahaných koňmi, v ktorej možno nájsť klasickú bričku na prepravu osôb, záprahové sane z konca 19. storočia využívané na prepravu osôb v zimnom období, ale napríklad aj historický pohrebný koč. Tejto časti expozície v súčasnosti dominuje kolekcia historickej hasičskej techniky z konca 19. a prvej polovice 20. storočia využívaná v minulosti pri zdolávaní požiaru v obci Vrakuňa, ktorá je dnes súčasťou Bratislavy.

V roku 2018 pribudol k expozícii v hale A i kabinet kuriozít. 
Vyše dvadsať historických motocyklov návštevníkom približuje vývoj tohto druhu dopravného prostriedku. Nachádzajú sa tu motocykle zahraničnej výroby z medzivojnového obdobia, z ktorých najstaršie (francúzsky Terrot či americký Indian Chief) pochádzajú z 20. rokov 20. storočia. Medzi exponátmi z povojnového obdobia môžu návštevníci nájsť predovšetkým populárne československé motocykle, mopedy a skútre značiek ČZ, Jawa, Babetta či Tatran. Zaujímavosťou je aj pretekársky vodiaci motocykel značky Indian z roku 1932 vystavený so špeciálne upraveným bicyklom značky Favorit, ktoré slúžili na pretekoch cyklistov za motorovými jazdcami na klopenej dráhe. Expozícia nezabúda ani na vozidlá určené na prepravu zdravotne ťažko postihnutých osôb, medzi ktoré patrí trojkolka značky Meyra, patentovaná ako pomôcka pre vojnových veteránov, či známy „hadraplán“ – československá motorová trojkolka Velorex s koženkovou karosériou. 

Historické automobily vystavené v tejto expozícii pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia. Popri typických predstaviteľoch tohto obdobia, ku ktorým patria automobily Tatra 57, Škoda Popular či Praga Picollo, tu možno nájsť aj unikáty, ako napríklad americký Buick z roku 1913 či vozidlo Škoda 860, ktorým sa mladoboleslavská automobilka pokúsila konkurovať výrobcom luxusných limuzín. Vzácnym exponátom je jeden z najväčších a najdrahších medzivojnových automobilov československej výroby, šesťvalcová Praga Golden z roku 1937, ktorá je v predrenovačnom stave súčasťou diorámy dobovej autodielne vybavenej dobovým náradím.

Jedinečnú atmosféru tejto expozícii dodáva množstvo menších predmetov pripomínajúcich dejiny cestnej dopravy na našom území, ku ktorým okrem rozličných komponentov historických automobilov a motocyklov patria dobové reklamné plagáty a tabule, kanistre a iné nádoby na uskladnenie motorových prevádzkových kvapalín, či historické výdajné stojany na pohonné hmoty pochádzajúce z benzínových čerpadiel.

Expozícia železničnej dopravy

Rušne prvých železníc na území Slovenska mali jednoduchú konštrukciu s dvojvalcovým parným strojom, usporiadaním náprav najčastejšie 1 B alebo 1 C ešte bez kabíny rušňovodiča. V neskorších rokoch boli parné rušne modernizované (nové usporiadanie pojazdu, uplatnenie delenej expanzie a neskôr aj prehriatej pary). V 20. storočí začali rušne s parným strojom dopĺňať a od 60. rokov nahrádzať rušňami motorovej a elektrickej trakcie. Konštrukcia prvých vozňov, či už osobných alebo aj nákladných, bola ešte drevená, v 20. storočí boli nahrádzané celokovovou konštrukciou. Individuálne vykurovanie v osobných vozňoch bolo nahradené vykurovaním parou z rušňa.

Zabezpečovacia železničná technika je súčasťou železničnej dopravy a už od začiatku používania koľajových vozidiel sa začala vyvíjať a používať aj na Slovensku. Prvé zabezpečovacie zariadenia boli mechanické (tabule, vlajky, zvony a iné), neskôr ich už začali nahrádzovať elektrické. V našom múzeu sú vystavené rôzne návestidlá, ako aj signalizačná technika. Jedným zo zachovaných návestidiel je aj dištančné návestidlo, ktoré znamenalo pokrok v systéme návestidiel.

 
Zaujímavou súčasťou tejto expozície je aj funkčná ukážka systému centrálne riadených hodín (tzv. jednotný čas). Prezentuje najrozšírenejšie a niektoré dnes už unikátne typy elektrických podružných hodín československej výroby značiek Chronotechna, Elektročas a Pragotron, pochádzajúce z obdobia 50. až 80. rokov 20. storočia, ktoré slúžili na zobrazovanie času na železničných staniciach a v ďalších prevádzkových objektoch železníc. Dominantným prvkom tohto systému je veľká hodinová ústredňa z druhej polovice 80. rokov 20. storočia.

Expozícia cestnej dopravy II. 

Expozícia prezentuje masívny rozvoj motorizmu na území bývalého Československa v období po 2. svetovej vojne. Zloženie vozidlového parku osobných automobilov na našich cestách približuje kolekcia povojnových automobilov značky Škoda, ktorá predstavuje takmer kompletný vývojový rad zahŕňajúci Škodu 1101 Tudor a Škodu Octavia nasledovanú radom populárnych „embéčiek“ s motorom vzadu (Škoda 1000 MB De Luxe, Škoda 100, Škoda 105 L, Škoda 125 L) a ukončený vozidlom Škoda Favorit z roku 1988, ktorý patrí k jedným z prvých vyrobených kusov tohto typu.

Zahraničné automobily z krajín tzv. východného bloku bežne sa vyskytujúce aj na našich cestách približuje kolekcia vozidiel s dvojtaktným motorom pochádzajúca z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (Trabant 601 a Wartburg 353 v prevedení sedan a kombi), ktorá je súčasťou diorámy autoservisu približujúcej tiež dobovú prístrojovú techniku určenú na diagnostiku vozidiel. Súčasťou expozície je aj veľmi populárny automobil Lada 1200 vychádzajúci z talianskeho Fiatu 124, ako aj unikátny malý automobil Fiat 126 BIS v menej známom prevedení s motorom chladeným vodou. Automobily zo západnej časti Európy reprezenuje napríklad vozidlo dnes už zaniknutej značky Simca, typ 1300.

Návštevníkov v tejto expozícii však zaujmú najmä unikátne prototypy osobných a úžitkových automobilov, ktoré boli navrhnuté a zhotovené pracovníkmi vývoja motorových vozidiel v Bratislave. Najväčším skvostom kolekcie prototypov je mikrobus Tatra 603 MB zhotovený v bratislavskej pobočke podniku Tatra v roku 1961 s motorom slávnej luxusnej limuzíny s rovnakým číselným označením, ktorý sa nenachádza v žiadnom inom múzeu. Nemenej zaujímavé sú aj osobné a úžitkové automobily vyvinuté v Bratislavských automobilových závodoch (BAZ) v priebehu 80. rokov 20. storočia, ku ktorým patrí prvé v BAZ sériovo vyrobené kupé Škoda Garde z roku 1982 a jeho inovovaná modifikácia s názvom Locusta, prototypy mikrobusu MNA 900, dodávkového automobilu MNA 1000 vyvinutého v spolupráci s automobilkou AZLK v Moskve, a ďalších typov vozidiel, ktoré sa nikdy nedostali do sériovej výroby.

V expozícii nájdeme aj niekoľko ďalších historických úžitkových automobilov, medzi ktorými upúta dnes už menej známy valník Csepel D 352 maďarskej výroby z 50. rokov 20. storočia, ako aj vystavená hasičská technika – vozidlo AVIA DVS 12 (A-30), či v našich končinách nevídaný poľský ŽUK v hasičskej úprave, ktorý pôvodne slúžil v Maďarsku.

Expozícia Vodná doprava a stavba lodí

Slovensko je historicky podunajský štát a po vybudovaní kanálového prepojenia od r. 1992 leží takmer v strede transeurópskej vodnej magistrály Rýn - Mohan - Dunaj, ktorá umožňuje vnútrozemskú plavbu medzi Severným a Čiernym morom. Preto vodná doprava a stavba lodí má v tomto regióne veľmi dlhú a bohatú tradíciu. V tejto súvislosti prevádzka, servis a stavba lodí predstavuje charakteristické a vyspelé hospodárske odvetvie, ktoré si zaslúži výnimočnú pozornosť. 

STM - Múzeum dopravy má záujem vytvoriť špecifickú a unikátnu expozíciu v Zimnom prístave Bratislava, kde by sa kvalitne prezentovala nie len história, ale aj perspektíva a propagácia ekologickej vodnej dopravy. V súčasnosti je téma vodnej dopravy a stavby lodí dokumentovaná v priestoroch múzea množstvom obrazových materiálov, trojrozmerných exponátov a autentických modelov.

---

Herňa

 

STM-Múzeum dopravy v Bratislave zriadilo pre svojich návštevníkov priestor vhodný ako oddychové zázemie pre rodiny s deťmi a na aktivity pre najmenšie deti s hračkami zameranými na oblasť dopravy, knižkami a skladačkami. V druhej časti je priestor pre menšie školské skupiny, učebňa pre výchovno-vzdelávacie aktivity, hravé, tvorivé dielne v rámci špecializovaných programov pre školy.

 

 

 

 

---

Výstavná sieň 

Aktuálne výstavy

 

 

Motorový vlečný remorkér ŠTUREC (NKP) 

História remorkéra ŠTUREC začína v roku 1937, kedy bol postavený v starej lodenici Škodovych závodov v Komárne ešte ako motorová tanková loď spoločne s ďalšími dvoma nákladnými loďami, VAJANSKÝ a ŠTEFAN MOYSES. Pokrstený bol 11. septembra 1937 s menom ŠTÚR. Ako prvý z trojice motorových tankových lodí bol spustený na Dunaj. Lode boli postavené pre plavebný podnik Československá dunajplavba, úč. spol. V období rokov 1938 – 1945 sa používali na prepravu minerálnych olejov na trase medzi prístavom Giurgiu v Rumunsku a prístavom Bratislava. Okrem prepravy tekutého tovaru mohli aj vo vleku ťahať za sebou tri až šesť vlečných člnov.

Pri bombardovaní rafinérie Apollo v Bratislave 16. júna 1944 bol ŠTÚR čiastočné potopený pri lodnom výťahu v Zimnom prístave. Po skončení 2. svetovej vojny bol presunutý do starej lodenice v Komárne, kde bol v rokoch 1951 – 1952 prestavaný na remorkér ŠTUREC. Ťahal vlečné člny rôznych typov na celom úseku Dunaja. Na hornú palubu vtedy nainštalovali pre tento účel aj výkonný lanový navijak. V 50. rokoch používali na lodi ešte pôvodný lodný motor ŠKODA 8L305, ktorý bol navrhnutý ešte pre motorovú tankovú loď ŠTÚR. Po desiatich rokoch, v roku 1962, urobili na lodi generálnu opravu, a to na technologickej polohe v starej opravárenskej Lodenici plavebného podniku ČSPD Bratislava, kedy aj vymenili lodný motor za typ ŠKODA 6L350, ktorý sa používal v tej dobe na všetkých vlečných remorkéroch Dunajplavby. Okrem výmeny lodného motora bola uskutočnená aj výmena kotvového vrátku za modernejší, už s kotvami typu HALL. Na motorovej tankovej lodi ŠTÚR a neskôr aj remorkéri ŠTUREC sa v 50. rokoch používali kotvy dunajského typu. Remorkér bol z prevádzky vyradený v roku 1982. Prevzal ho Slovenský vodohospodársky podnik, vtedajšie Povodie Dunaja. V 80. a najmä v 90. rokoch sa používal ako sklad elektroinštalačného materiálu.

V roku 2012 bol vyhlásený za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku, a to v hodine dvanástej, ako posledná z historických lodí neskončila na šrotovisku. Do správy STM-Múzea dopravy v Bratislave sa dostal remorkér v roku 2013. Od roku 2015 prebieha rekonštrukcia lode. S iniciatívou zachrániť tento vzácny historický remorkér prišli bývalí pracovníci Dunajplavby, Juraj Bohunský a Ing. Jiří Mandl, a zároveň sa aj zaslúžili o to, aby sa tento posledný remorkér, ktorý sa používal na vlečnú plavbu pod Československou vlajkou, stal súčasťou budúceho múzea vodnej dopravy.

Technické parametre:

ŠTÚR
Max. dĺžka: 70,3 m
Max. šírka: 9 m
Ponor: 0,74 m

ŠTUREC
Max. dĺžka: 56 m
Max. šírka: 9 m
Ponor: 1,5 m

Prístavný remorkér ZVOLEN

História plavidla

Prístavný vlečný remorkér ZVOLEN bol postavený roku 1955 v národnom podniku České loděnice Děčín - Křešice. Kompletnú prevádzkovú dokumentáciu tohto plavidla, ktorá by mohla odhaliť informácie o prvých desaťročiach pôsobenia tohto plavidla, sa STM – Múzeu dopravy v Bratislave zatiaľ získať nepodarilo a je veľmi pravdepodobné, že sa vôbec nedochovala.  V 80. rokoch 20. storočia boli prevádzkovateľom tohto plavidla Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, národný podnik – prevádzka Bratislava.  Vzhľadom na rozmery plavidla a výkon jeho hlavných motorov, bol tento remorkér s označením ZKŠ ZVOLEN používaný na manipuláciu s nákladnými člnmi len na pokojnej vode prístavných bazénov, napríklad v zátoke devínskeho kameňolomu. V neskoršom období prevzal tento remorkér do svojej správy Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. – odštepný závod Povodie Dunaja, ktorý ho s označením PD ZVOLEN využíval najmä v bazénoch bratislavského prístavu, a to pravdepodobne do roku 2002, kedy plavidlu skončila platnosť lodného osvedčenia. V marci 2022 získalo túto loď od jej posledného prevádzkovateľa Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave za šrotovú cenu.

Renovácia

V októbri 2023 bola loď preplavená zo severného do južného bazénu Zimného prístavu k nábrežnej hrane, kde bol prístup pre autožeriav a návesný podvalník. Dňa 26. 10. 2023 ostravská firma Autojeřáby Malina vykonala zaujímavú a netradičnú manipuláciu, v rámci ktorej bolo plavidlo vyzdvihnuté z vody, prepravené na vzdialenosť cca 300 m a následne uložené na pripravené štapelové podložky na betónovej ploche.

V apríli 2024 bola obrastená podponorová časť obšívky mechanicky nahrubo očistená s pomocou študentov v rámci odbornej praxe. V auguste 2025 špecializovaná firma COLORSPOL, s.r.o., čiastočne v sponzorskom režime, odborne a veľmi kvalitne otryskala povrch plavidla a naniesla nový základný a vrchný náter. Ďalšia obnova remorkéra bude pokračovať podľa finančných možností.

Technické parametre:

Celková dĺžka: 16,5 m

Najväčšia šírka:  3,7 m

Maximálny ponor:  99 cm

Maximálny hmotnostný výtlak:  43 t

Počet a typ hlavných strojov:  2 spaľovacie motory, Škoda 4L 160

Celkový výkon hlavných strojov:   132 kW

Druh hnacieho zariadenia:   2 trojlistové lodné vrtule

Za spoluprácu pri záchrane, renovácii a prezentácii plavidla ďakujeme:

Osobná rýchloloď METEOR V - BRATISLAVA

Plavidlá typu METEOR v počte 5 kusov boli jedným z troch typov osobných lodí na nosných krídlach, tzv. rýchlolodí, používaných československým, neskôr slovenským dunajským plavebným podnikom. Popri nich na rieke Dunaj slúžili aj technicky podobné lode typu RAKETA (3 ks) a VOSCHOD (2 ks).  Postavené boli v Zelenodolskom závode Maxima Gorkého, ktorý sa nachádza na území dnešného Ruskej federácie (vtedy ZSSR), na rieke Volga pri Kazani.

Rýchlolode typu METEOR prepravovali cestujúcich prevažne na trase medzi Bratislavou a Viedňou, prípadne Bratislavou a Budapešťou. Lode METEOR I a METEOR II boli neskôr predané prevádzkovateľom z Nemecka a Talianska, zvyšné plavidlá boli v prevádzke spoločnosti Slovenská plavba a prístavy  –  Lodná osobná preprava, a. s. (SPaP – LOD, a.s.) do roku 2019. V nasledujúcich plavebných sezónach boli odstavené bez využitia, najmä v súvislosti s opatreniami zavedenými počas pandémie ochorenia COVID-19.  Po rozhodnutí o definitívnom ukončení ich prevádzky v roku 2022 bol METEOR III v bratislavskej lodenici vo Vlčom hrdle zošrotovaný a o METEOR IV prejavil záujem subjekt zo zahraničia. Poslednú loď s označením METEOR V – BRATISLAVA daroval prevádzkovateľ v septembri 2023 Slovenskému technickému múzeu - Múzeu dopravy v Bratislave. 

V apríli 2024 sa uskutočnila náročná logistická operácia, v rámci ktorej bolo plavidlo remorkované v areáli bratislavského nákladného prístavu na tzv. ťažkú polohu, kde bolo ťažkotonážnym žeriavom vyzdvihnuté z pontónu, na ktorom bolo od roku 2019 deponované, a následne prostredníctvom dvoch autožeriavov spoločnosti Autojeřáby Malina preložené na pripravenú spevnenú plochu v areáli Nákladného prístavu Bratislava – časť Pálenisko, kde je v súčasnosti deponované.

Technické parametre 

Rok výroby:  1990

Maximálna dĺžka: 34,5 m

Maximálna šírka: 9,5 m

Maximálny ponor: 2,4 m

Ponor v plavbe na nosných krídlach: 1,2 m

Hmotnosť plavidla: 37 ton

Hlavné motory: 2 x M-50 F-5

Druh pohonu: 2 lodné vrtule

Výkon: 2 x 736 kW

Max. počet cestujúcich: 112

Počet členov posádky: 4

Max. rýchlosť: 65 km/h

Za spoluprácu pri záchrane plavidla ďakujeme: