QR kod 1

Dvojručná letecká kamera HK 19 vyrobená v 20. až 30. rokoch 20. storočia spoločnosťou Carl Zeiss Jena (Aerotopograph) v Nemecku, sa v leteckej fotogrametrii používala na zhotovovanie jednotlivých tzv. zacielených snímok. Ručná fotokomora preto nemusela mať rámové značky a mohla používať aj štrbinové uzávierky dovoľujúce veľmi malé expozičné doby. Tie umožňovali fotografovanie aj pri malých výškach a veľkých preletových rýchlostiach. Ručná fotokomora našla hlavné využitie v oblasti vojenského prieskumu. Počas zhotovovania snímok vyžadovala otvorenie kabíny pilota a uchopenie prístroja oboma rukami, pričom páčka spúšťania bola umiestnená vedľa pravej rukoväte. Pred objektív bolo možné nasadiť pomocou bajonetového závesu filter. Štrbinová uzávierka bola umiestnená tesne pred obrazovou rovinou. Dve klapky zabraňovali vniknutiu svetla k emulzii pri naťahovaní uzávierky. Otvárali sa automaticky tesne pred spustením uzávierky. Na komorovom telese sa nachádza sklopný rámový hľadáčik pre lepšie cielenie. V kazete na zvitkový film sa filmový pás tesne pred okamihom expozície osobitnou prítlačnou doskou pritlačil na sklenenú obrazovú dosku, ktorá tu predstavovala obrazovú rovinu. Natiahnutie uzávierky, posun filmu a pohyb prítlačnej dosky boli navzájom prepojené a pohybovali sa spoločne otáčaním jedného ručného kolieska. Okrem filmovej kazety možno na komore použiť aj doskovú výmennú kazetu na 6 dosiek. Fotokomora HK 19 má formát 13 x 18 cm a konštantu f = 19 cm. Teleso komory je odliate vcelku z ľahkého kovu. Použitý je objektív Carl Zeiss Tessar 1 : 3,5 a kazeta na 6 dosiek.

                Letecký fotografický prístroj F 24 je predstaviteľom britskej leteckej kamery z 20. a 30. rokov 20. storočia, ktorú v polovici 40. rokov používali britské a spojenecké ozbrojené sily. Letecký snímkovací prístroj F 24 so signovaním RAF sa na územie bývalého Československa dostal ako súčasť vybavenia lietadla Spitfire, ktoré sa po skončení druhej svetovej vojny stali súčasťou československých ozbrojených leteckých síl. Výrobu počas vojny zabezpečovala spoločnosť Williamson Manufacturing Co. Ltd., z Willesden Green, London NW.10.

Obrysový dizajn kamery F 24 bol predstavený v roku 1925. Hlavnými komponentmi jednotky F 24 sú telo s roletou ohniskovej roviny, prevodovka, zásobník filmov a kužeľ objektívu. Formát obrazového filmu je 5"x 5", na 5" širokouhlý film s kapacitou zásobníka až 250 expozícií. Prístroj bol montovaný do samostatnej komory na spodnej časti trupu lietadla a bol ovládaný z kabíny pilota.

Asi do roku 1940 väčšina konfigurácií modelu F 24 obsahovala objektív Dallmeyer Pentac s ohniskovou vzdialenosťou 8", clonou f2 . 9, ručným adaptérom typu 21 s dvoma bočnými rukoväťami alebo pevnou montážou typu 25, ovládacou skrinkou a motorom typu 35. Pred rokom 1940 mali dostupné objektívy ohniskové vzdialenosti 3,25" (f5,6), 5" (f2,8), 6", 10,5". V roku 1937 bol predstavený objektív s uhlopriečkou 14" (f5,6), na konci roku 1940 nasledoval objektív s uhlopriečkou 20" (f5,6) a v roku 1942 bol objektív s uhlopriečkou 36". Dlhšie objektívy a väčšie obrazové formáty ponúkali podrobnejšie obrázky z extrémne vysokých nadmorských výšok.

Počas druhej svetovej vojny prístroje F 24 vyrábala aj spoločnosť Vinten. Boli inštalované do typov lietadiel, ako Avenger, Blenheim, Catalina, Corsair, Halifax, Hellcat, Hudson, Hurricane, Lancaster, Liberator, Lysander, Maryland, Mitchell, Mosquito, Mustang, Spitfire, Stirling, Sunderland, Wellington.

                Jednoručný letecký fotografický prístroj od francúzskej firmy SOM Berthiot bol vyrobený v 30. rokoch 20. storočia. Bol určený na zhotovovanie jednotlivých (jednosnímkových) snímok, čiže zacielených snímok objektov, a nie na zhotovovanie meračských snímok. Snímky boli využívané jednotlivo, zameriavali sa len rovinné súradnice. Využívalo sa preto zameranie málo členitých fasád. Fotokomory takého typu sa používali na fotografovanie pri letoch v malých výškach a hlavne pre účely vojenského prieskumu. Hlavným účelom bolo zistiť slabiny rozmiestnenia obranných objektov (bunkrov) v priestore. V civilnej oblasti našla uplatnenie pri dokumentovaní rýchlo sa meniacich dejov, ako napríklad povodeň alebo požiar. Počas zhotovovania záberov musela byť kabína pilota otvorená a obsluha (fotograf) držala fotokomoru v jednej (pravej) ruke.

Na bočnej strane je umiestnený prepínač vzdialenosti. Rukoväť má klasický tvar so spúšťou v hornej časti. Po zhotovení snímky bol zvitkový film posunutý ľavou rukou o jeden záber páčkou umiestnenou na ľavej strane. Zároveň bola natiahnutá uzávierka. Na hornej strane je umiestnený výsuvný/ sklopný hľadáčik pre presnejšie zameranie. Zvitkový film sa vkladal do zadnej časti prístroja, ktorý sa odklápal pomocou dvoch zarážok. Ohnisková vzdialenosť objektívu je 145 mm.

Spoločnosť na výrobu fotografických šošoviek založil ešte v roku 1857 Claude Berthiot. V roku 1913 sa zmenila na spoločnosť SOM (La Société D´Optique et de Mécanikue de Haute Precision) Berthiot, ktorá sa zaoberala výrobou kinofilmových a fotografických objektívov pre profesionálne aj amatérske použitie. V medzivojnovom období bola v tejto oblasti najvýznamnejším výrobcom vo Francúzsku. Časť jej výroby smerovala do vojenskej oblasti.