Rollup5

František Lukáš (1919 – 1996)

   V osudný deň chcel zobrať so sebou aj vnučku. Dcéra mu to nedovolila. Počas letu si nevšimol žiadne problémy. Utrpel vážne zranenie nohy, stratil veľa krvi, do konca života kríval, mal nočné mory a bol na invalidnom dôchodku. Susedia z Černošíc pri Prahe ho prezývali Letec. Už nikdy viac neletel. Zomrel prirodzenou smrťou.

Gérard Menárd (1947)

   Verejnosť si desaťročia myslela, že už nežije, prípadne že tesne po havárii mal autonehodu, počas ktorej zomrel. Rodák z francúzskej Normandie letel do Bratislavy za svojou slovenskou kamarátkou, ktorú spoznal počas štúdia v zahraničí. Zdravotnými komplikáciami trpí dodnes a lieta naďalej.

Jaromír Kratochvíl (1945 – 2020)

   Chcel, aby s ním letela aj manželka, ktorá to odmietla. Zobral svojho kamaráta. Sedeli vedľa seba. Jaromír prežil, Petr Kučera nie. Zo šoku a boja o prežitie vo vzduchovej bubline sa spamätával celý život. Záchrana jeho života bola zázrakom, keďže bol hemofilik. Zomrel v roku 2020 na náhle zdravotné problémy. Po nehode už nikdy neletel.

Kpt. Svatoslav Rosa – Bývalý vojenský pilot presadol na dopravné letectvo. Mal výborné hodnotenia. Patril medzi skúsených a obľúbených pilotov. Jeho dcéra, bývalá letuška ČSA, Simona Rosová: „Bol to veľmi dobrý a láskavý človek od kosti. Môj kamarát. Stávalo sa, že mama už spala a my sme sa rozprávali.“

Michal Švihran – Stevard letel mimo služby len na otočku. Chcel stihnúť prvé narodeniny dcéry Simony. Deň pred nimi zahynul. Simona Švihranová: „Všetci ho mali veľmi radi. Bol dobrý, spoločenský a pracovne úspešný. Tragédia zmenila život všetkým a mne skoro od začiatku. Veľmi mi chýba.“

Peter Vališ – Najväčší talent spomedzi navigátorov, najmladší navigátor vtedy nového typu IL-62. Aj on letel mimo služby. Manželke chcel darovať kvet k narodeninám. Na pád lietadla sa z letiskovej veže pozeral tam zamestnaný brat Martin Vališ: „Na brehu som sedel štyri dni. Vytiahli ho ako posledného. Bol veľmi vitálny chlap. Určite utekal na pomoc do kabíny, lebo ho našli tam, kde aj posádku.“

Vladimír Zaoral – Palubný mechanik absolvoval deň pred tragédiou posledný bezpečný let stroja. Do Bratislavy letel ako pasažier, ktorý sa ponáhľal za svojou manželkou, speváčkou Norou Blahovou: „Bol to najčestnejší človek na svete. Nevedela som presne, na ktorú linku nastúpil, preto som bola v neistote ďalšie dni. Potom som sa dozvedela od vyšetrovateľa, že ho už našli.“

Marta a Peter Černayovci – Mladí, ambiciózni, vzdelaní a bezdetní manželia boli jediným manželským párom, ktorý zahynul na palube lietadla. Až pitva preukázala to, čo nikto netušil. Marta bola tehotná. Petrova sestra Marta Krkošková: „Tá bolesť bola neopísateľná. Pochovali sme ich do spoločného hrobu v Dechticiach.“

Anna Hlavičková – Matka dvoch detí, milujúca a zodpovedná manželka. Keď jej muž, Zdeněk Hlavička, o ňu prišiel, život sa pre neho skončil. Jeho zvyšok strávil vlastným vyšetrovaním s cieľom objasniť príčiny nehody. So smrťou manželky sa nikdy nezmieril. Jeho závery sú takmer totožné so závermi komisie. Zomrel v roku 2019, deň pred krstom knihy o nehode.

Štefan Jakubík – Druhá najmladšia obeť tragédie. Mal iba osem rokov. Vracal sa sám po návšteve tety v Prahe, kam išiel preto, lebo ho nezobrali do pionierskeho tábora ako jeho dve sestry. Otec Karol Jakubík: „S manželkou sme čakali na prílet lietadla. Zrazu sme počuli silný zvuk, ako keď zabuchnete knihu a ozvali sa sirény. Ľudia na letisku kričali, že havarovalo pražské lietadlo a dali sa do behu. Utekali sme tiež. Na brehu jazera to bol hrozný pohľad.“

Alena Javorská – So sestrou sa mali stretnúť v Paríži, kde sa obe nezávisle od seba ocitli. Nevyšlo im to. Sľúbili si opätovné zvítanie v Bratislave. Sestra Mária Rapošová: „Bolo to ako zlý sen, keď mi brat Andrej po návrate z dovolenky povedal, že Alenka tu nie je. Bola to strašná správa a môj neopísateľný pocit úzkosti, strachu, zúfalstva. Ali, veľmi nám chýbaš. Užívaj si tam hore nebeskú hudbu a sem-tam si zahraj na klavíri. Budeme ťa počúvať a spomínať.“

Marie Šustrová – Riaditeľka školy sa tešila na zájazd do uzbeckého Taškentu s kolegyňou Mariou Urbanovou. Dva týždne pred odletom z Bratislavy druhá menovaná navrhla prvej, či nepôjdu z Prahy do Bratislavy radšej lietadlom než vlakom. Bratanec Marie Jaroslav Kosnar: „Marie bola skvelý človek, inteligentná, priateľská, skromná. Príkladne sa starala o svojich rodičov. Jej mama potom trávila celé dni na cintoríne a na retiazke nosila jej prsteň.“

Miroslav Zounek – Viackrát v práci vyznamenaný špecialista na výstavbu elektrických rozvodní cestoval na poradu do Bratislavy s troma kolegami. Všetci zahynuli. Dcéra Hana Vachková: „Mal silný vzťah k svojej rodine, žije naďalej v našich spomienkach. O páde lietadla sme sa dozvedeli zo správ. Naša maminka sa s tým nikdy nezmierila, nikdy nemala žiadneho iného partnera. Prežila ho o 32 rokov. Pýtali sme sa, prečo práve on tu nemôže byť, zatiaľ čo ostatní áno.“